Ten, kto navštívi mesto Montreal v Kanade, ťažko môže obísť monumentálnu svätyňu sv. Jozefa, ktorá sa vypína na vrchu Mont Royal nad mestom. A takmer je prekvapený, keď sa dozvie, že toto mohutné dielo vzniklo zásluhou skromného rehoľného brata Andreja Bessetta z rehoľného združenia sv. Kríža.

Kto bol Brat Andrej (André) Bessette?

Pôvodným občianskym menom sa nazýval Alfréd Bessette (čítaj Beset). Narodil sa 9. augusta 1845 v quebeckom mestečku St. Grégoire d'Iberville. Bol šiesty z desiatich či dokonca dvanástich detí chudobného remeselníka - kolesára. Alfréd bol od narodenia slabý.

V roku 1849 sa rodina presťahovala do Farnhamu, kde otec mohol viac zarobiť pri ťažkej a nebezpečnej drevorubačskej práci. Tam aj pri pracovnom nešťastí zahynul, keď mal Alfréd deväť a pol roka. To bol ťažký úder pre rodinu. Deti ostali ako zahriaknuté a aj matka rýchlo strácala životnú silu. Zomrela o tri a pol roka vo veku 43 rokov.

Trinásťročného Alfréda si prisvojila teta. Už predtým sotva chodil do školy, lebo sa horko-ťažko vedel podpísať. Teraz mal ešte menšiu možnosť myslieť na školu. Bolo si treba nájsť dajakú prácu, ktorá by mu začistila obživu. Skúšal sa vyučiť dajaké remeslo: pracoval u obuvníka, pekára, kováča, na farme, ale bez trvalého úspechu, väčšinou pre svoju chorľavosť. Keď mal 18 rokov, odišiel do Spojených štátov, kde pracoval štyri roky ako robotník v továrni a na farme. No ani tam sa mu nejavila solídna budúcnosť, a preto sa s trochou peňazí a so žalúdočnými bolesťami vrátil do Quebecu.

Napokon sa na radu istého kňaza rozhodol pre rehoľný život. V jeseni 1870 žiadal a bol prijatý do rehoľnej spoločnosti sv. Kríža v Montreale. Tam dostal rehoľné meno Andrej (André), pod ktorým potom vystupoval. Chcel byť rehoľným bratom. Predstavení mu predĺžili noviciát, lebo sa ho báli pripustiť k sľubom s takým slabým zdravím. Napokon ho pripustili na odporúčanie novicmajstra, ktorý vyhlásil: "Aj keď tento novic nemá dosť sily na prácu, vie sa modliť ako málokto iný. Nech sa teda v reholi modlí."

Predsa mu však našli prácu. Dali ho za vrátnika v kolégiu Notre Dame. Túto úlohu zastával veľmi dobre po 40 rokov. Slúžil nielen obyvateľom a návštevníkom kolégia, ale aj ľuďom, ktorí chodili za ním v stále väčšom počte, aby uňho našli radu, duchovnú posilu a často aj uzdravenie. Vrátnica kolégia bývala plná chorých každého druhu. Istý pán, ktorý mal v tom ústave syna, sa sťažoval úradom a žiadal, aby zo zdravotných dôvodov zakázali toto zhromažďovanie chorých. Ale lekár, ktorý prišiel sťažnosť vyšetriť, nezistil neprístojnosti, ktoré by vyžadovali úradný zásah. Videl iba, že Brat sa nad chorými modlí, rozdáva im medailky sv. Jozefa a niekedy natrie choré údy olejom z lampy, čo svieti pred sochou sv. Jozefa.

Viacerí montrealskí lekári v ňom videli nežiadúceho konkurenta a nazývali ho šarlatánom. Jednému takému lekárovi, ktorý sa naňho sťažoval u arcibiskupa a u svetských úradov, sa "pomstil" tým, že mu uzdravil manželku, ktorej lekári nevedeli pomôcť. Keď Bratovi Andrejovi ďakovali alebo ho priamo vyhlasovali za divotvorcu, odkazoval ich na sv. Jozefa, aby sa tomu poďakovali.

Brat Andrej Bessette bol veľkým ctiteľom sv. Jozefa. Túto úctu chcel aj navonok prejaviť a sprostredkovať iným vybudovaním dôstojnej svätyne, zasvätenej jeho obľúbenému patrónovi. Chcel, aby svätyňa stála na Kráľovskom vrchu (Mont Royal) nad Montrealom. Pre normálne zmýšľajúcich ľudí to bol sen, na uskutočnenie ktorého chýbali akékoľvek predpoklady. Predovšetkým to boli peniaze. Rehoľná spoločnosť sv. Kríža ich nemala nazvyš. A keby aj mala, použila by ich predovšetkým na potreby svojho kolégia.

Avšak Brat bol presvedčený, že Božia moc nie je obmedzená ľudskými predpokladmi a že sv. Jozef je mocný orodovník. V pevnej dôvere zakopal na Kráľovskom vrchu medailu sv. Jozefa a vytrvale sa modlil. Napokon sa jeho sen začal uskutočňovať. V júli 1896 predstavení rehole kúpili veľký pozemok na spomenutom vrchu. O osem rokov neskôr stála už na tomto mieste skromná kaplnka. Brat Andrej prispel k jej postaveniu sumou 20 dolárov, ktoré nazbieral z drobných peňazí, ktoré mu študenti dávali za strihanie vlasov.

Neskôr kaplnku rozšírili na kostolík a napokon v r. 1915 vykopali základy mohutnej krypty, nad ktorou mala stáť bazilika. Odvtedy sa sústavne pracovalo na najväčšom chráme sv. Jozefa na svete. Sú to vlastne dve svätyne, jedna nad druhou. Vnútorné úpravy hornej svätyne sa dokončili v r. 1967.

Vtedy už dobrý Brat Andrej nežil. Zomrel 30 rokov predtým 6. januára 1937 vo veku 91 rokov. Keď sa ho pred smrťou pýtali na tajomstvo jeho vysokého veku, pripisoval ho tomu, že skromne jedol a veľa pracoval. Jeho telesné pozostatky vystavili v bazilike sv. Jozefa, o ktorú sa tak zaslúžil. Počet ľudí, ktorí prešli okolo jeho rakvy za tri dni, sa odhadoval na jeden milión.

A odvtedy jeho úcta neutíchla. Od r. 1937 do r. 1982 vyše deväť miliónov ľudí poslalo do svätyne svoje úmysly a prosby, a približne 125 tisíc osôb pripisovalo príhovoru Brata Andreja zvláštne milosti alebo uzdravenia.

V júni 1978 pápež Pavol VI. schválil dekrét, ktorý vyhlasoval, že Brat Andrej Bessette uskutočňoval kresťanské čnosti v hrdinskom stupni. V novembri 1981 vatikánska Kongregácia pre svätorečenia priznala zázračný charakter istého náhleho a úplného uzdravenia na príhovor Brata Andreja. Šlo o uzdravenie z terminálneho štádia kostnej rakoviny, ktorá sa rozšírila aj na vnútornosti. Napokon pápež Ján Pavol 11. vyhlásil 23. mája 1982 Brata Andreja Bessetta za blahoslaveného.