Pochádzala z mesta Foligno v strednom Taliansku, kde sa narodila asi v r. 1248. V mladosti bola veľmi mámivá a skoro sa vydala. Takmer do veku 40 rokov žila s matkou, manželom a deťmi neusporiadaným životom. Uvedomovala si závažnosť svojich hriechov a hrozbu večného zatratenia, ale nemala silu na zúčtovanie s minulosťou úprimnou spoveďou.

Až na príhovor sv. Františka Asiského, ktorý sa jej údajne zjavil vo sne, si urobila v r. 1285 poriadnu generálnu spoveď. Jej spovedníkom a v ďalšom živote aj duchovným vodcom bol františkán Arnaldo da Folig-no, jej príbuzný. Spomenutým vyznaním hriechov sa začala zásadná duchovná zmena v živote Angely. Odvtedy nepretržite postupovala k svätosti po dvojitej ceste kríža a lásky.

Krátko po obrátení jej zomrela matka, manžel i deti. Kajúcnička sa rozhodla zasvätiť zvyšok svojho života Bohu v chudobe. Predala všetko svoje imanie a takto získané peniaze rozdala chudobným. Potom vstúpila do tretieho rádu sv. Františka, kde zložila sľuby v lete r. 1291. V tom istom roku si vykonala púť do Assisi. Počas púte zažila mimoriadne mystické stavy, pri ktorých prežívala prítomnosť Najsvätejšej Trojice.

V Assisi postihla Angelu akási telesno-duševná kríza, ktorá uviedla do pomykova jej spoločníkov, ba aj jej duchovného otca, ktorý bol vtedy v Assisi. Aby sa vyhol nebezpečenstvu klamu a aby lepšie poznal Angelin vnútorný stav, požiadal ju, aby mu systematicky rozprávala o svojom duchovnom živote a osobitne o mystických zážitkoch. Mystička poslúchla a jej duchovný vodca fra' Arnaldo zapisoval jej výpovede, aby ich mohol dať preskúmať odborníkom duchovného života. Takto vznikla akási autobiografia mystičky známa pod názvom "Memoriale di fra' Amaldo".

Spis "Memoriale" zachytáva Angelin vnútorný vývoj od r. 1285 do r. 1296. Mystička rozdelila tento vývoj na 30 stupňov, z ktorých redaktor spisu skrátil posledných desať na sedem. Prvých dvadsať sú stupne pokánia. Angela kládla veľký dôraz na sebapoznanie, ktoré je prvým stupňom pravého pokánia. Ona pomocou sebapoznania objavila veľkosť svojich hriechov a naučila sa modliť so zápalom a láskou.

V siedmich posledných stupňoch opisuje svoju mystickú skúsenosť. Angela mala zjavenia o vnútornom živote Najsv. Trojice, o rozšírení Kristovho vtelenia na Eucharistiu, ako aj o Božej veľkosti a moci. Angela získala poznanie týchto vecí už z učenia Cirkvi, ale v mystických zážitkoch ich duchovne asimilovala.

"Memoriale" skúmali a odobrili v r. 1296 ôsmi františkánski teológovia a kardinál Giacomo Colonna.

Okolo mystičky sa utvoril kruh ctiteľov a duchovných synov i dcér. Písomným dokladom jej apoštolskej činnosti sú "Spásonosné pokyny" a listy, ktoré Angela adresovala vzdialeným osobám. Svojich duchovných synov a dcéry viedla k triezvej umiernenosti v zachovávaní chudoby. Bola prísna voči falošným mystikom, ktorí boli známi pod menom "Frati del libero spirito" (Mnísi slobodného ducha). Svojim nasledovníkom zdôrazňovala, že základné čnosti duchovnej dokonalosti sú láska a poníženosť, bez ktorých ani tá najväčšia chudoba nemá cenu.

Sama Angela prejavovala hrdinské skutky dobročinnosti. Medzi iným ošetrovala malomocných v nemocnici svojho mesta. V chorých videla Krista. Sebapremáhanie a lásku k chorým prejavila pri istej príležitosti tým, že sa napila vody, v ktorej predtým umývala ruky malomocného. Prirodzene, v tomto ju možno obdivovať, ale nie nasledovať.

Angela zomrela v rodnom meste Foligno 4. januára 1309. Jej posledné chvíle sú zachytené v spise "De felici exitu beatae Angelae" (O šťastlivom skone bl. Angely).

Spisy františkánskej mystičky cirkevne schválil v roku 1309-10 kardinál Giacomo Colonna. Pre vplyv, ktoré mali tieto spisy na vtedajších teológov a pre vážnosť, ktorú požívali neskôr, bl. Angela z Foligna dostala čestný titul "Učitelka teológov".