Pochádzal z Talianska, kde sa narodil 16. apríla 1819 v Poggiole di Vermio neďaleko Pistoie. Jeho krstné meno bolo Eustachio.

Ako 18-ročný vstúpil do rehole Služobníkov Panny Márie čiže servítov. V r. 1843 bol vysvätený za kňaza. Tri roky pôsobil ako kaplán a potom 45 rokov ako farár v kostole sv. Andreja v meste Viareggio. Neúnavne a obetavo sa venoval sebe zvereným veriacim: kázal, spovedal, odstraňoval pohoršenia, pomáhal chudobným, pričom im rozdával aj svoje osobné veci, slúžil chorým a zomierajúcim, zvlášť pri epidémiách cholery v rokoch 1854,1855 a 1884.

Pre duševné a hmotné povznesenie svojich veriacich založil združenia pre rozličné skupiny svojich farníkov: pre deti, mládež, mužov, ženy. Založil rehoľné združenie Máriiných služobníčok (Suore Mantellate Serve di Maria) na výchovu dievčat, uviedol do svojej farnosti Konferencie sv. Vincenta a pápežské misijné diela.

Zastával aj dôležité funkcie vo svojej reholi. Tak bol istý čas miestnym predstaveným a v rokoch 1884-1890 provinciálom.

Zomrel 12. januára 1892. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius XII. v júni 1952 a za svätého Ján XXIII. 9. dec. 1962.