Sv. Berard sa uctieva spolu s ďalšími štyrmi rehoľníkmi z rádu sv. Františka Assiského. Sú to okrem Berarda ešte dvaja kňazi: Peter a Oto, ako aj dvaja rehoľní bratia: Akkurs a Adjut. Vo františkánskej reholi majú titul prvomučeníci, lebo ako prví z Františkových spoločníkov podstúpili mučenícku smrť za vieru.

Pochádzali z rozličných častí Talianska a krátko po založení františkánskej rehole sa stali jej členmi. V r. 1219 sa zúčastnili na prvej misionárskej výprave do Maroka medzi mohamedánov. Šli ta cez Španielsko a Portugalsko.

V španielskom meste Seville začali misionárske účinkovanie medzi moslimami. Vošli do ich mešít a tam začali horlivo ohlasovať evanjelium. No nie dlho. Mohamedovi vyznavači ich chytili, zbili a deportovali do Maroka. Serafínski misionári sa nedali znechutiť a dali sa kázať na horúcej africkej pôde. Znovu ich chytili, šľahali ich a predviedli ich pred panovníka, ktorý im zakriveným handžárom vlastnoručne odrezal hlavy. Bolo to 16. januára 1219. Keď sa sv. František dozvedel o ich smrti, zvolal: "Teraz už môžem s istotou povedať, že som mal päť Menších bratov".

Zabitých misionárov previezli do mesta Coimbry v Portugalsku, kde ich slávnostne pochovali. Všeobecné nadšenie sa osobitne dotklo augustiniánskeho kňaza Fernanda z Lisabonu, ktorý požiadal o dovolenie prestúpiť do františkánskej rehole. Dostal ho a stal sa z neho jeden z najznámejších synov sv. Františka - sv. Anton Paduánsky.

Františkánskych prvomučeníkov vyhlásil za svätých pápež Sixtus IV. v auguste 1481.