Bol to pravdepodobne diakon padovskej cirkevnej obce (v severovýchodnom Taliansku), umučený v prenasledovaní cisára Diokleciána na začiatku 4. storočia. Najstaršie správy o jeho jestvovaní pochádzajú z 11. stor., keď v r. 1075 objavili jeho telo.

Na mučeníkov hrob upozornil slepec, ktorému sa údajne zjavil diakon Daniel a kázal mu, aby sa modlil o uzdravenie pri jeho - dovtedy neznámom - hrobe v kaplnke zasvätenej sv. Prosdecimovi. Keď to slepec urobil a získal zrak, na jeho podnet sa dali hľadať Danielov hrob. Napokon objavili mramorovú rakvu s nápisom "Hic corpus Danielis martyris et levitae quiescit" (Tu odpočíva telo mučeníka a levitu Daniela). Mučeníkovo telo bolo neporušené, položené na drevenej doske.

Biskup Ulderich, ktorý bol prítomný pri otvorení hrobu, dal preniesť telesné pozostatky 3. januára 1076 do katedrály, odkiaľ boli v r. 1592 prenesené do novej katedrály. Ten istý biskup dal na počesť mučeníka postaviť kaplnku, na mieste ktorej vznikol neskôr farský kostol zasvätený diakonovi-mučeníkovi sv. Danielovi.