Bol synom kráľa Etelreda 11. Jeho matka Ema bola sestrou normanského kráľa Richarda n.

Eduard sa narodil v Islipe pri Oxforde. Vychovávali ho v opátstve Ely vo východnom Anglicku až do dánskeho vpádu r. 1014. Vtedy musel 10-ročný Eduard ujsť k matkiným príbuzným do Normanska. Vrátil sa až r. 1041 ako následník anglického trónu. O rok neskôr ho zvolili za kráľa.

Politicky sa Eduard nachádzal v ťažkej situácii, lebo vtedy zápasili v Anglicku o prvenstvo filonormanská a anglosaská strana. On sám bol naklonený viac Normanom, z ktorých pochádzala jeho matka. Aby zmiernil napätie, oženil sa s Editou, dcérou baróna Godwina z Wessexu, ktorý bol vodcom Anglosasov. No tým nároky Anglosasov ešte vzrástli, až napokon po r. 1052 ich vplyv prevládol.

Napriek všetkým politickým neúspechom bol Eduard veľmi obľúbený pre svoju láskavosť, veľkodušnosť a nábožnosť. Aby uľahčil život jednoduchému ľudu, zrušil tzv. vojnovú daň, a peniaze, ktoré sa dovtedy nahromadili z tejto dane, rozdal chudobným. On sám žil striedmo a podľa presvedčenia historikov v manželstve zachovával sexuálnu zdržanlivosť.

Podľa tvrdenia niektorých životopiscov Eduard počas normanského vyhnanstva sľúbil, že ak sa šťastlivo vráti do vlasti, vykoná si púť do Ríma. Chcel to urobiť, keď sa stal kráľom. No veľmoži sa proti tomu ostro podstavili. Preto kráľ požiadal pápeža Leva IX. o dišpenz od spomenutého sľubu. Pápež vyhovel žiadosti s dvoma podmienkami: kráľ mal dať chudobným peniaze, ktoré boli určené na púť a mal založiť kláštor zasvätený sv. Petrovi, alebo ak taký jestvuje, mal ho podporiť.

Druhú podmienku kráľ splnil tak, že dal vybudovať opátstvo a veľký kostol na mieste starého benediktínskeho kláštora na západ od Londýna. Tak vznikol "západný kláštor" (West Minster), doteraz jestvujúce známe opátstvo Westminster. Slávnostná inaugurácia opátstva bola 28. dec. 1065. Kráľ bol vtedy už ťažko chorý a o týždeň neskôr, 5. januára 1066, zomrel. Pochovali ho vo westminsterskom chráme.

K hrobu obľúbeného kráľa putovali početní veriaci a dosiahli tam rozličné milosti. Pravdepodobne na podnet westminsterských mníchov sa začal proces svätorečenia podporovaný aj Normanmi, ktorí prechodne ovládli Anglicko. V rámci cirkevného procesu v r. 1102 otvorili Eduardov hrob a našli jeho telo neporušené. Kráľa Eduarda vyhlásil za svätého pápež Alexander III. vr.1161.

Tento svätý kráľ Eduard sa nazýva aj vyznavač, aby sa odlíšil od svojho strýka svätého kráľa Eduarda, ktorý zomrel násilnou smrťou (v r. 978 al. 979), a preto sa uctieva ako mučeník.