Svätý Fabián pochádzal pravdepodobne z rímskeho vidieka a pôvodne bol roľník. Dátum jeho narodenia nepoznáme. Vieme iba, že roku 236 ho zvolili za rímskeho biskupa a tým aj za pápeža všeobecnej Cirkvi.

Starokresťanský cirkevný dejepisec Eusébius rozpráva o mimoriadnom spôsobe Fabiánovej voľby. Fabián nepatril medzi kandidátov na rímsky biskupský stolec; veď bol vidiečan, roľník a nezastával nijakú cirkevnú funkciu. Po smrtí pápeža Anthera prišiel s niekoľkými priateľmi do Ríma a zúčastnil sa na volebnom zhromaždení rímskej cirkevnej obce. Keď sa zídené duchovenstvo a veriaci rozhodovali, koho zvoliť, odrazu sa objavila holubica a sadla si na Fabiánovu hlavu. Všetci v tom videli Božie znamenie a jednohlasne zvolili Fabiána za rímskeho biskupa.

Fabián prijal voľbu i biskupské svätenie a ukázal sa ako jeden z vynikajúcich pápežov starokresťanského obdobia. Viedol Cirkev 14 rokov. Bolo to obdobie pomerného pokoja medzi prenasledovaniami kresťanov. Fabián využil tento pokoj na rozvoj cirkevnej organizácie. Rímske biskupstvo rozdelil na sedem obvodov pod vedením siedmich diakonov. Staral sa o cirkevné ustanovizne a zariadenia. Osobitnú pozornosť venoval budovaniu kresťanských cintorínov. Keď sa vyskytli väčšie problémy mimo Ríma, podľa potreby zasahoval aj tam. Tak v severnej Afrike zosadil istého nehodného biskupa a zvolal synodu na posúdenie pravovernosti chýrneho alexandrijského teológa Origena. Origenes uznal niektoré svoje poblúdenia a listom sa ospravedlnil pápežovi Fabiánovi.

Významný severoafrický biskup Cyprián z Kartága a iné osobnosti z toho obdobia vydávajú veľmi pekné svedectvo o živote a činnosti pápeža Fabiána. Zdá sa, že voči nemu prechovával rešpekt a možno i strach aj sám rímsky cisár Décius. Údajne sa vyslovil, že by radšej videl súpera, ktorý chce dostať cisárstvo, ako tohto rímskeho biskupa. A je fakt, že keď Décius rozpútal prenasledovanie kresťanov, jednou z prvých obetí bol práve rímsky biskup - pápež Fabián. Bol umučený 20. januára roku 250. Kresťania ho pochovali v Kalixtových katakombách.