O sv. Félixovi z Noly sa zachovalo pomerne veľa údajov, a to vďaka sv. Paulínovi z Noly (354-431). Sv. Paulín už ako pohan a miestodržiteľ v južnej Itálii sa dozvedel veľa o sv. Félixovi a stal sa jeho celoživotným ctiteľom. Neskôr ako biskup v Nole zložil na jeho počesť verše, v ktorých zachytil jeho hlavné životopisné dáta, aj keď azda trocha spestrené legendami, čo vznikli už v prvotnej ľudovej tradícii.

Žiaľ, sv. Paulín neuviedol nijaký časový údaj, podľa ktorého by sa dalo jednoznačne určiť obdobie, v ktorom žil sv. Félix. Podľa popisovaných historických okolností mohol zakúsiť prenasledovanie cisára Valeriána (253-260) s nasledujúcim ediktom cisára Galliena o prinavrátení zhabaných majetkov, alebo prenasledovanie cisára Diokleciána na prechode 3. a 4. storočia, po ktorom získalo kresťanské náboženstvo slobodu.

Z rozprávania sv. Paulína sa dozvedáme, že otec sv. Félixa z Noly pochádzal zo Sýrie, odkiaľ sa prisťahoval do južnej Itálie. Tam sa usadil v meste Nole, čo je asi 25 km na východ od Neapola. Mal aspoň dvoch synov. Jeden, Hermias, si zvolil vojenskú kariéru, kým Félix sa dal už od svojej mladosti do cirkevnej služby. Začínal ako lektor, predčitateľ liturgických textov. Postupne zastával aj iné funkcie, až sa napokon stal kňazom.

Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov, bolo isté, že na prvom mieste postihne predstavených miestnych cirkví, t. j. biskupov. Preto starý biskup Maximus (pravdepodobne na popud svojich kňazov a veriacich) sa skryl na neznáme miesto. V meste nechal kňaza Félixa, ktorého tak či tak pokladal za svojho nástupcu. No prenasledovatelia uväznili Félixa a rozličným spôsobom ho mučili. Údajne anjel ho vyslobodil zázračne z väzenia a priviedol ho na miesto, kde sa skrýval biskup. Ten už bol na konci životných síl. No Félix mu pomohol trocha sa zviechať a s námahou ho priniesol do Noly, kde ho dal do opatery istej staršej žene, kresťanke.

Keďže prenasledovanie na čas utíchlo, usiloval sa znovu rozprúdiť cirkevný život. Preto keď znovu vypuklo, úrady sa usilovali chytiť predovšetkým Félixa. Avšak tomu sa niekoľkokrát podarilo uniknúť prenasledovateľom. Napokon sa niekoľko mesiacov skrýval v opustenej cisterne na vodu. Istá nábožná žena mu nosila jedlo.

Po skončení prenasledovania sa Félix vrátil do Noly. Medzitým zomrel starý biskup Maximus. Bolo samozrejmé, že Félix bude jeho nástupcom. Ale ten nechcel a namiesto seba pomohol inému kňazovi - Quintovi, aby sa stal biskupom. On sám sa utiahol do ústrania. Žil vo veľkej chudobe: živil sa tým, čo dopestoval v záhrade, ktorú obrábal.

Rodáci si ho veľmi ctili za života a ešte viac po smrti, keď sa pri jeho hrobe a na jeho príhovor stali početné zázraky. Ľudia ho osobitne vzývali ako patróna stratených vecí a ako ochrancu proti krivej prísahe. Jeho úcta bola zvlášť silná v 5. storočí. Sv. Paulín našiel už pri svojom príchode do Noly baziliku nad jeho hrobom. On dal postaviť novú, ešte väčšiu.

Celý mohutný komplex sakrálnych budov však veľmi utrpel pri vpádoch Vandalov v 6. storočí, takže hrob sv. Félixa sa stratil pod rumami a novými stavbami. Až vykopávkami v rokoch 1933-35 a v r. 1956 sa podarilo znovu objaviť svätcov hrob. Archeológovia ho datovali na koniec 3. storočia. To nasvedčuje, že sv. Félix žil v 3. stor. a trpel pravdepodobne v prenasledovaní cisára Valéria.