Cirkevný kalendár uvádza v tento deň až dvoch svätcov tohto mena: jedného zo švajčiarskeho Bergellu a druhého z talianskej Novary.

O sv. Gaudenciovi z Bergellu vieme iba, že žil v 4. storočí a pôsobil ako misionár vo Švajčiarsku. Údajne zomrel mučeníckou smrťou. Kostol s jeho hrobom sa Časom stal pútnickým miestom, ale v r. 1551 ho spustošili protestanti. Doteraz z neho ostali iba zrúcaniny.

Novarský sv. Gaudencius sa podľa zachovanej tradície narodil r. 337 v Ivrei pri Miláne v severnej Itálii. Z Ivrey prešiel vo veľmi mladom veku do Novary, kde mal naňho veľký vplyv chýrny kazateľ a horlivý apoštol sv. Vavrinec, kňaz.

V rokoch 355-360 sa stretol so sv. Martinom, neskorším tourským biskupom, ktorý mal v tom čase rodinu v Pávii. Navštevoval aj vercellského biskupa Euzébia. Pri synode v Miláne r. 355 mu pravdepodobne robil tajomníka. Keď ariánsky cisár poslal Euzébia a iných katolíckych biskupov do vyhnanstva, Gaudencius ostal u Martina ako jeho pisár. Neskôr odišiel do Skythopola, kde bol vo vyhnanstve biskup Euzébius, aby ho tam potešoval. Ale Euzébius ho poslal naspäť do Vercelli ako svojho legáta. V tomto období Gaudencius pravdepodobne prijal kňazskú vysviacku.

Keď sa Euzébius vrátil z vyhnanstva, Gaudencius odišiel do Novary, kde horlivo apoštoloval. Udržoval styky aj s milánskym arcibiskupom sv. Ambrózom, ktorému prejavoval synovskú úctu. Napokon Ambrózov nástupca sv. Simplicián vysvätil Gaudencia za rovarského biskupa asi v r. 398.

Gaudencius viedol novarskú diecézu približne 20 rokov. Zomrel 22. januára 418. Pochovali ho mimo mesta v hrobe, ktorý si sám pripravil. Neskôr preniesli jeho telesné pozostatky do katedrály, kde sú uložené v strieborno-sklenenej schránke.