Je to francúzska svätica (Sainte Geneviéve). Narodila sa okolo roku 422 v obci Nanterre pri Paríži. Údajne už v šiestom roku života ju zasvätil Bohu biskup Germanus (franc. Germain) z Auxerre, keď ako legát pápeža Celestína šiel bojovať proti bludu pelagianizmu do Anglicka. Toto zasvätenie potvrdil o deväť rokov neskôr biskup Vilicus a zaradil 15-ročnú Genovévu do stavu kresťanských panien. Tie nosili závoj podobný rehoľnému, ale žili v dome svojich rodičov.

Mladej Bohu zasvätenej deve čoskoro zomreli obidvaja rodičia. Vtedy sa presťahovala do Paríža k žene, ktorá jej nahrádzala matku. Životopisci hovoria, že tam viedla veľmi prísny, takmer pustovnícky život. Riadne jedla iba vo štvrtok a v nedeľu; v období veľkého pôstu ostávala uzavretá vo svojej izbe.

Jej spôsob života vyvolával obdiv, ale aj nedôveru a ohováranie. Neprajné reči utíšil už spomenutý všeobecne vážený biskup Germanus, keď v r. 447 prechádzal cez Paríž a pritom navštívil Genovévu a prejavil jej úctu.

Po r. 451 Genovéva zasiahla do viacerých vážnych udalostí, ktoré sa odohrávali v Paríži a na jeho okolí. V zachovaných životopisoch sa o nej hovorí ako o záchrankyni Paríža pred Hunmi, ktorých viedol neporaziteľný Atila a ktorí prišli v r. 451 až k Parížu. Parížania chceli opustiť mesto, ale Genovéva ich presvedčila, aby ostali a modlili sa; mestu sa nič nestane. Ženy poslúchli, ale medzi mužmi jej mnohí neverili a chceli ju utopiť v rieke. Iba autorita biskupa Germana ju zachránila.

Huni naozaj nevkročili do mesta. Odvtedy si Parížania začali vážiť Genovévu ako Bohom omilostnenú ochrankyňu.

Parížska pustovníčka vedela krotiť aj tvrdého franského kráľa Childericha. Na jej príhovor prepustil väzňov, ktorých chcel popraviť. A keď blokoval zásobovanie Paríža, Genovéva sa vypravila na člne proti prúdu rieky Seiny a Aube a z tamojšieho kraja získala obilie pre hladujúce mesto.

Nezabúdala však ani na cirkevný život. Nad hrobom sv. Dionýza, apoštola Paríža, pomohla vybudovať chrám, ktorý bol neskôr známy pod menom Saint-Denis de l´Estrée.

Po Childerichovej smrti (r. 481) Genovéva udržiavala dobré styky aj s jeho synom a nástupcom Chlodvikom. Viackrát uňho dosiahla milosť pre odsúdencov na smrť.

Zomrela 3. januára niekedy v rokoch 500-502. Mala približne 80 rokov. Nad jej hrobom postavili najprv drevenú kaplnku. Ale kráľ Chlodvik nahradil kaplnku kostolom zasväteným dvanástim apoštolom. V 12. stor. tento kostol zväčšili a zasvätili ho sv. Genovéve, ktorá sa stala obľúbenou francúzskou sväticou. Uctievali ju ako patrónku pastierov, vinohradníkov, žien a osobitne ako ochrankyňu Paríža.

K duchovnému dedičstvu sv. Genovévy sa hlásila v 17. stor. mužská rehoľa - vetva augustiniánskych kanonikov, ktorí sa pripojili k reforme opátstva sv. Genovévy v Paríži. K nim sa v r. 1646 pridala kongregácia "Val-des-Écoliers".

Desať rokov predtým vznikla ženská rehoľná spoločnosť Dcér sv. Genovévy.

Spomenutá mužská rehoľná spoločnosť postavila v rokoch 1759-1790 vedľa starého kostola sv. Genovévy nový. Ale niekoľko mesiacov po jeho dokončení (4. 4. 1791) ho zabrali revolucionári, ktorí z neho urobili "Panteón"', mauzóleum, pohrebisko významných francúzskych osobností. Po prechode revolučného a napoleónskeho obdobia slávny maliar Puvis de Chavannes ozdobil steny Panteónu maľbami, ktoré znázorňujú výjavy zo života sv. Genovévy.

Revolucionári išli v nenávisti k Cirkvi a k obľúbenej svätici tak ďaleko, že 21. nov. 1793 verejne spálili telesné pozostatky tejto parížskej patrónky.