Sv. Gerlach pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa okolo r. 1100 vo Valkenburgu pri Maastrichte (v terajšom Holandsku). Bol rytierom a viedol svetácky život. Práve šiel na akýsi rytiersky turnaj, keď mu posol oznámil, že mu náhle zomrela mladá manželka. Gerlach sa okamžite rozhodol zmeniť život. Nielen nešiel na turnaj, ale po pochovaní manželky sa vybral na púť do Ríma a do Jeruzalema.

V Jeruzaleme slúžil sedem rokov chudobným a chorým. Okrem toho pásaval ovce jedného útulku. Chcel robiť iba tie najnižšie práce. Nepríjemnosti a bolesti prijímal ako pokánie za svoje hriechy. Tak napr. keď si doráňal nohu v tŕní, spomenul si, že ako chlapec v hneve kopol svoju matku. Preto ochotne prijal bolesť ako možnosť zadosťučiniť za spomenutý hriech.

Pri návrate z Jeruzalema sa zastavil v Ríme. Pápež Hadrián IV. (bol páp. 1154-1159) mu odporúčal vstúpiť do nejakej rehole, ale Gerlach sa nechcel viazať rehoľným poriadkom. Zaviazal sa však zdržiavať mäsa a vína a nosiť kajúci pás.

Po príchode domov sa zriekol majetku v prospech chudobných a chorých. Ponechal si iba to najnevyhnutnejšie na udržanie života. Opustil i svoj dom a býval 14 rokov v bútľavom dube. Každé ráno chodieval bosý na sv. omšu do kostola sv. Serváca v Maastrichte a každú sobotu šiel do kaplnky Panny Márie v Aachene. Živil sa jačmenným chlebom a vodou z prameňa, ktorý doteraz nesie jeho meno. Nosil kajúci pás, údajne i rytiersky pancier a na nich biely habit premonštrátov. Spával na kameňoch prikrytých plachtou.

Zomrel 5. januára okolo r. 1270. Na mieste Gerlachovej pustovne a hrobu postavili neskôr kostol a v r. 1221 aj premonštrátsky kláštor.

Kedysi sa sv. Gerlach uctieval ako člen premonštrát-skej rehole. Ale novší cirkevní historici predpokladajú, že hoci nosil rúcho podobné premonštrátskemu, nepatril priamo do rehole sv. Norberta.