Sv. Gotfríd (Godefried, Gottfried) pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v r. 1097 vo Vestfálsku v záp. Nemecku. Ako príbuzný cisára Henricha a ako dedič veľkých majetkov mohol žiť v blahobyte a dosiahnuť významné postavenie. Ale on sa usiloval žiť striedmo a v pokoji so susedmi, čo vtedy nebolo zvykom. Oženil sa s dcérou sebavedomého grófa Frid-richa z Arnsbergu. Jeho manželka sa volala Judita (Jutta).

V r. 1121 sa Gotfríd stretol so sv. Norbertom, zakladateľom premonštrátskej rehole. Pod vplyvom jeho príkladu a jeho slov sa rozhodol i s mladším bratom Otom venovať sa Božej službe v premonštrátskej reholi. Keď získal súhlas manželky Judity, 31. mája 1122 za účasti sv. Norberta premenil svoj hrad Kappenberg na premonštrátsky kláštor. Okrem toho dal postaviť dva ďalšie: vo Varlare a Ilbenstadte. Onedlho jeho manželka Judita a jej (jeho?) dve sestry vstúpili do ženského premonštrátskeho kláštora.

Svokor gróf Fridrich reagoval na Gotfrídovo počínanie tak, že ho dal uväzniť. Aj Gotfrídovi poddaní mysleli, že ich pán zošalel. Sv. Norbert ho chcel vyslobodiť, ale on vyhlásil, že pre Boha chce byť nielen uväznený, ale aj zomrieť.

V r. 1124 zomrel gróf Fridrich z Amsbergu. Gotfríd si konečne mohol obliecť premonštrátske rúcho. V reholi sa zvlášť venoval chudobným a chorým, pre ktorých dal vybudovať útulok spojený s nemocnicou.

Na pozvanie sv. Norberta prišiel i s bratom Otom do materského domu premonštrátov v Prémontré (v sev. Francúzsku), kde prijali nižšie svätenia.

Gotfríd náhle ochorel a zomrel na ceste do Mag-deburgu v premonštrátskom kláštore Ilbenstadt 13. januára 1127. Mal 30 rokov.

Sviatok sv. Gotfrída z Kappenbergu je vo všeobecnom cirkevnom kalendári zaradený na 14. januára, kým v reholi sa slávi 16. a v münsterskom biskupstve 19. januára.