Bl. Jakub Hilár pochádzal z Katalánska v severovýchodnom Španielsku. Tam sa narodil v obci Enviny pri Léride 11. mája 1898. Bol najmladší z piatich súrodencov. Rodičia mu dali meno Emanuel.

Ako 11-ročný začal študovať v kolégiu paulínov a o rok neskôr v diecéznom malom seminári. Avšak jeho budúcnosť začala byť neistá. Nielenže mu zomrela matka, ale začal nezadržateľne strácať sluch. Po poradách so svojím spovedníkom sa pýtal predstavených učiteľskej rehole školských bratov, či by ho v takom stave mohli prijať. Odpovedali, že áno. A tak 18. júla 1916 nastúpil do rehoľného noviciátu v meste Irún. S rehoľným rúchom prijal rehoľné meno Jakub Hilár (Jaime Hilario).

Po zložení prvých rehoľných sľubov ho dali predstavení vyučovať. Napriek ťažkostiam zvládol túto úlohu dobre a žiaci ho mali radi. V r. 1926 ho predstavení poslali do francúzskeho mesta Pibrac, kde dokončil rehoľnú formáciu a skladal večné sľuby. Potom sa vrátil vyučovať španielsky jazyk, ale silno pokračujúca nedoslýchavosť ho vyradila zo školy. Dali mu robiť administratívne práce a pomáhať v kuchyni pri varení alebo v záhrade pri pestovaní zeleniny.

Medzitým v roku 1934 vypuklo v Španielsku prenasledovanie Cirkvi. Padli mu za obeť mnohí kňazi, rehoľníci, seminaristi aj laickí veriaci. Neustali ušetrení ani školskí bratia. Dňa 9. okt. 1934 revolucionári zabili osem ich rehoľníkov v mestečku Turón v Astúrii, v severozápadnom Španielsku. O necelé dva roky vlna prenasledovania zaplavila aj Katalánsko. Br. Jakuba Hilára uväznili 24. aug. 1936. Po niekoľkomesačných útrapách vo väzení ho 15. januára 1937 v Tarragone odsúdili na smrť.

Brat prijal rozsudok veľmi pokojne. Vo väzení sa spolu s ostatnými väzňami modlil a spieval. Niekedy sa mu podarilo dostať i sv. prijímanie. Po odsúdení poslal otcovi list, v ktorom písal: "S radosťou prijímam rozsudok. Som odsúdený za to, že som rehoľník. Neplačte nado mnou, lebo v takomto prípade sa ne-patrí smútiť..." Zastrelili ho 18. januára 1937.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 29. apríla 1990.