Svätý Ján Nepomucký Neumann bol americkým misionárom, biskupom a priekopníkom amerického katolíckeho školstva. No nepochádzal z Ameriky. Narodil sa 28. marca 1811 v Čechách, v mestečku Prachatice. Jeho otec pochádzal z Bavorska.

Po stredoškolských štúdiách mladý Ján vstúpil do kňazského seminára v Českých Budějoviciach, kde roku 1832 prijal nižšie svätenia. Posledný rok teológie absolvoval v Prahe, kde sa venoval aj štúdiu cudzích jazykov. Veľmi sa ho dotklo, keď mu na neurčito odložili kňazskú vysviacku pre nadmerný počet kňazov v českobudějovickej diecéze. To však neoslabilo jeho misionárske túžby, ktoré v ňom vznikli už niekoľko rokov predtým, keď čítal listy severoamerických misionárov volajúcich na pomoc nových spolupracovníkov. Rozhodol sa nečakať na kňazské svätenie a vo februári 1836 po bolestnej rozlúčke s rodinou a otčinou odcestoval do Spojených štátov amerických. Išiel ako chudobný klerik bez peňazí a bez presného cieľa. Chcel však urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby mohol v novej krajine slúžiť Bohu a dušiam: "Budem obchádzať americké diecézy raz, dva razy, tri razy. Budem žiadať iba dovolenie pracovať pre duše, ktoré sú najväčšmi opustené, či už sú to Nemci alebo Indiáni. Ak ma nik neprijme, utiahnem sa do samoty, kde budem robiť pokánie za svoje hriechy i za hriechy iných."

Ján však nemusel dlho hľadať biskupa, ktorý by ho prijal. Hneď po príchode do New Yorku 2. júna 1836 ho prijal tamojší biskup Jean Dubois a v čo najkratšom čase mu udelil vyššie svätenia: 19. júna subdiakonát, 24. júna diakonát a 25. júna kňazstvo. A o tri dni nato ho biskup už poslal na vzdialené apoštolské pôsobisko v oblasti Niagarských vodopádov. Tento nezvyčajne rýchly postup starého dobrého biskupa jasne svedčí o veľkom nedostatku kňazov v rozsiahlych amerických diecézach, ktoré sa vtedy začali utvárať.

Mladý kňaz-misionár pôsobil štyri roky na území medzi mestami Buffalo a Rochester. Pravda, vtedy tam ešte nejestvovali "highways", široké asfaltové cesty, ba ani železnica. Misionár musel prekonať stovky kilometrov na koni, v člne alebo peši cez neschodné lesy, močiare a po riekach, aby mohol ponavštevovať roztratené domy a sídliská novousadlíkov.

V tejto práci mal možnosť stretnúť a spoznať niektorých obetavých a duchovne hlboko založených misionárov z rehoľnej spoločnosti redemptoristov. Keďže aj on sám túžil po hlbšom duchovnom živote, požiadal o prijatie do tejto spoločnosti, ktorú založil pred sto rokmi v Taliansku sv. Alfonz Liguori. Redemptoristi vyhoveli jeho žiadosti. Kňaz Ján Neumann prijal rehoľné rúcho v Pittsburgu v novembri 1840 a 16. januára 1842 zložil v Baltimore rehoľné sľuby.

Ján Neumann nebol iba horlivým kňazom, ale aj horlivým rehoľníkom. Preto sa už roku 1844 stal superiorom rehoľného domu v Pittsburgu a roku 1847 predstaveným všetkých redemptoristov na území Spojených štátov. Tieto zodpovedné funkcie mu neprekážali vykonávať misionársku prácu a organizovať farský život v nových cirkevných obciach: dával duchovné obnovy, budoval kostoly, zakladal farské školy a rozličné farské združenia. Roku 1851 prevzal vedenie dôležitej redemptoristickej farnosti sv. Alfonza v Baltimore. Tu mohol naplno rozvinúť svoje pastoračné schopnosti a horlivosť v duchovnej službe.

V tom čase zomrel v meste Philadelphia biskup. Baltimorský arcibiskup F. P. Kenrick, do ktorého cirkevnej provincie vtedy patrila Philadelphia, nerozmýšľal dlho o novom kandidátovi na biskupstvo. Pokladal za samozrejmé navrhnúť na túto hodnosť schopného a obetavého dušpastiera baltimorskej farnosti sv. Alfonza. Pápež Pius IX. návrh prijal. Redemptoristický páter Ján Neumann bol vysvätený za biskupa v Baltimore 28. marca 1852. 0 dva dni neskôr prevzal vedenie philadelphského biskupstva.

Biskup Ján Neumann nezaprel v sebe misionárskeho ducha ani na biskupskom stolci. Najviac času a energie venoval biskupským vizitáciám farností. Väčšie miesta navštívil každý rok, menšie raz za dva roky. Každú vizitáciu premenil na troj- až štvordňovú duchovnú obnovu. Obdivuhodne veľa vykonal i na poli farskej organizácie. Za osem rokov pôsobenia vo philadelphskom biskupstve vybudoval 80 kostolov, pričom v každom zaviedol 40-hodinovú pobožnosť k Sviatosti oltárnej. Táto pobožnosť sa konala každý rok, obyčajne na výročie posvätenia chrámu, a bola pravidelnou príležitosťou k duchovnej obnove farností. Zvláštnu pozornosť venoval zakladaniu farských škôl. Keď sa stal philadelphským biskupom, boli v celej rozsiahlej diecéze iba dve farské školy. Po ôsmich rokoch jeho pôsobenia ich už bolo vyše sto. Školy boli z každej stránky dobre organizované, takže biskup Jána Neumann sa právom pokladá za spoluzakladateľa a priekopníka amerického katolíckeho školstva.

Starostlivý biskup nepamätal iba na svojich veriacich, ale aj na ich duchovných pastierov. Reformoval kňazský seminár a vybudoval malý seminár, jeden z prvých v Spojených štátoch. Zostavil múdre pravidlá na posväcovanie duchovenstva. S týmto cieľom usporiadal vo Philadelphii tri diecézne synody a sám sa zúčastnil na troch národných konciloch v Baltimore.

Biskup Neumann si veľmi cenil prácu rehoľníkov, a najmä rehoľných sestier. Na spravovanie nemocníc a sirotincov, ktoré vybudoval, založil osobitnú kongregáciu Sestier františkánok. Niektoré rehoľné sestry zachránil od zániku, ako napr. Oblátky božej prozretelnosti na pomoc farebnému obyvateľstvu. Podporoval príchod nových sestier z Európy a po príchode im otcovsky pomáhal udomácniť sa v novom prostredí.

Na jeseň roku 1854 biskup Neumann - ako jeden z delegátov amerických biskupov odcestoval do Ríma na slávnosť vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Do Večného mesta prišiel v novembri. Býval v redemptoristickom kláštore ako obyčajný rehoľník. Za tohto pobytu ponavštevoval rímske baziliky, a to ako pútnik peši s rozličnými skutkami pokánia. Slávnosť vyhlásenia dogmy sa konala 8. decembra vo svätopeterskej bazilike. V preplnenom chráme na vyhradených miestach bolo 53 kardinálov a 140 biskupov, medzi nimi aj philadelphský Ján Neumann.

Biskup Neumann si vykonal pri tejto príležitosti aj úradnú návštevu na najvyšších cirkevných miestach vo Vatikáne. Pápež Pius IX. ho prijal na osobitnej audiencii.

Pred návratom do Spojených štátov biskup Neumann chcel navštíviť i rodnú krajinu, kde v tom čase ešte žil jeho otec a súrodenci. Koncom decembra odcestoval cez Viedeň do Prahy, kde kedysi končil štúdium teológie. Zastavil sa i v materskom dome Sestier sv. Karola Boromejského, kde bola jeho sestra Jana predstavenou. 30. januára prišiel do Českých Budějovíc. Do Prachatíc chcel prísť ticho, nepozorovane, ale ľudia už vedeli o jeho ceste a nedali sa prekvapiť. Keď sa biskup Neumann na saniach blížil k Prachaticiam, vítali ho zvony, hudba a slávnostná streľba. Všetci ľudia boli na uliciach, kľakali si do snehu a prosili o požehnanie. V rodnom dome ho po 19-ročnej neprítomnosti objal otec a najmladšia sestra.

Biskup Neumann sa zdržal v rodnom meste týždeň. Potom sa vydal cez Nemecko a Anglicko naspäť do Spojených štátov, kam prišiel koncom marca.

Obohatený o toľké dojmy a vďačný Bohu za všetko dobré, čo prežil v Ríme a v rodnom kraji, biskup Ján Neumann sa znovu dal do vyčerpávajúcej práce, v ktorej nepoznal oddychu. Oddych preňho nastal až 5. januára 1860, keď mu srdce vypovedalo na philadelphskej ulici. Chýbali mu dva mesiace do 49 rokov. Keď sa baltimorský arcibiskup Kenrick dozvedel o jeho smrti, povedal: "Taký biskup ako Neumann nemohol zomrieť ináč ako na ceste. Jeho život bol ustavičným pochodom..."

Áno, jeho život bol ustavičným pochodom: za dušami a k Bohu.