Táto v Kanade uctievaná svätica pochádzala z Francúzska. Narodila sa 17. apríla 1620 v meste Troyes (juhových. od Paríža). Margita bola tretia z deviatich (či dokonca dvanástich) detí menšieho podnikateľa. Keď mala desať rokov, zomrela jej matka. Vtedy jej pripadla veľká časť starostí o mladších súrodencov.

Margita bola živá a energická. To z nej robilo akýsi vodcovský typ. V detskom veku zhromažďovala okolo seba rovesníčky, s ktorými sa delila o prácu a s ktorými sa aj modlila. No keď dospievala, jej živosť ju zvádzala k ľahkomyseľnosti, ktorá sa mohla pre ňu zle skončiť. Údajne ju zachránila len mimoriadna citeľná pomoc Panny Márie, ktorá spôsobila jej vytriezvenie. Pomýšľala dokonca na vstup do karmelitánskej alebo klariskej rehole, ale uzavretý spôsob života nebol pre ňu.

Mala 27 rokov, keď jej zomrel otec. Tým sa uvoľnilo posledné vážnejšie puto, ktoré ju viazalo k rodine. No nemala jasnú predstavu o svojom životnom poslaní. Bola z nej schopná učiteľka a vychovávateľka. Ale v domácom prostredí nevedela dobre uplatniť svoju nadpriemernú inteligenciu a neskrotnú energiu.

Príležitosť sa naskytla, keď montrealský guvernér de Maisonneuve hľadal schopných ľudí pre "Nové Francúzsko", ako vtedy volali Kanadu kolonizovanú Francúzmi. Predstavili mu Margitu a ona sa s ním rýchlo dohodla. Onedlho s ním cestovala cez oceán na nové pôsobisko. Počas plavby vypukla na lodi cholera. Margita sa okamžite stala ošetrovateľkou a tešiteľkou postihnutých.

Na novom mieste sa rýchlo zorientovala. Videla, že tu sa veľmi uplatnia jej učiteľské schopnosti. Chcela sa sústrediť predovšetkým na výchovu a vzdelávanie dievčat, a to tak domorodých ako aj z prisťahovaných francúzskych rodín. V apríli 1658 otvorila prvú školu v Montreale. Našla si aj jednu-druhú pomocníčku vo svojom okolí, ale to bolo málo. Preto trikrát cestovala do Francúzska a vždy si priviezla nové mladé pomocníčky. Pri jednej takej návšteve v r. 1672 jej kráľ Ľudovít XIV. vystavil dokument, ktorým schvaľoval jej prácu.

Vtedy už montreálske učiteľky tvorili ozajstné rehoľné združenie, ktoré v r. 1675 schválil quebecký biskup Montmorency-Laval pod názvom "Congrégation de Notre-Dame" (Rehoľné združenie Našej Panej). Sestry vyučovali nielen vo svojich školách, ale aj vo farnostiach, kde učili deti katechizmus. Na rozdiel od klauzúrnych rehoľníčok, ktoré mali veľké ústavy v mestách, Margita Bourgeoys zakladala menšie domy a školy na dedinách, aby bola bližšie ľuďom. Preto jej sestry nemohli byť viazané prísnou klauzúrou. Táto zakladateľka novej rehole by mohla byť patrónkou hnutia za emancipáciu žien, lebo pod jej vedením boli na mnohých miestach ženy, a to aj domorodé, vzdelanejšie ako muži.

Drsné podmienky, v ktorých žili francúzski prisťahovalci a ich rodiny, viedli rehoľnú Matku Margitu k tomu, že s materinskou starostlivosťou vychovávala dospievajúce dievčatá, aby z nich boli vzdelané a charakterné kresťanské matky rodín. Osobné kvality týchto žien mali potom priaznivý vplyv aj na mužov, ktorým chýbala patričná výchova.

Celkove život Matky Margity charakterizovala úprimná úcta k Panne Márii, duch lásky a obetavosti, ako aj múdrosť osvietená a podporovaná modlitbou.

Jej dielo sa pekne rozvíjalo. Jej rehoľné združenie patrilo medzi najúspešnejšie v Kanade. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia malo vyše 6000 sestier v približne 200 domoch.

M. Margita Bourgeoys zomrela v Montreale 12. januára 1700. Pápež Pius XII. ju vyhlásil za blahoslavenú v novembri 1950 a pápež Ján Pavol II. za svätú 31. okt. 1982.