Dávna úcta a kostol, ktorý bol od začiatku stredoveku až do 12. stor. zasvätený sv. Máriovi, Marte, Audifaxovi a Abakovi (jeho zvyšky sa zachovali podnes), poukazujú na historické jestvovanie spomenutých svätých. No zo zachovaných životopisov sa ťažko dajú získať spoľahlivé údaje o ich živote.

Podľa niektorých všetci štyria tvorili jednu rodinu:

Márius a Marta vraj boli manželia, kým Audifax a Abakus boli ich synovia. Údajne pochádzali z Perzie a za cisára Klaudia II. (268-270) prišli do Ríma uctiť si mučeníkov. Vo večnom meste vraj pomáhali kňazovi Jánovi pochovávať mučeníkov. Pri týchto záslužných skutkoch kresťanského milosrdenstva ich prichytila cisárska polícia a priviedla ich najprv k rímskemu prétorovi a potom ku guvemérovi. Obidvaja predstavitelia štátnej moci nútili väzňov obetovať pohanským bohom. Keď tí odmietli, odsúdili ich na smrť sťatím. Troch mužov údajne sťali pri ceste Via Cornelia, kým Martu pri akomsi rybníku. S úctou ich dala pochovať na svojom pozemku nábožná rímska matróna Felicita.

Historici však predpokladajú, že spomenutí mučeníci nepochádzali z jednej rodiny, ale iba z jedného miesta, a to nie z Perzie, ale niekde z blízkosti Ríma. Tiež pokladajú za pravdepodobnejšie, že zomreli v prenasledovaní cisára Diokleciána na prelome 3. a 4. storočia. V niektorých starých kalendárnych zoznamoch svätých boli zaradení na devätnásty, v iných na dvadsiaty január.