Pochádzal z Holandska. Tam sa narodil 27. okt. 1809 v meste Tilburgu v chudobnej rodine. Jeho otec bol tkáčom vlny a Peter sa už od detských rokov priúčal tomu istému remeslu. Veľmi však túžil byť kňazom. Ale rodina nemala toľko peňazí, aby ho mohla dať študovať. Peter sa veľa modlieval a vo voľných chvíľach učil chudobné deti katechizmus. Tak to bolo až do jeho 22. roku.

Napokon ho prijali do malého seminára s podmienkou, že si bude na poplatky zarábať vykonávaním istých prác. Ako študent - sluha zažil veľa nepríjemností od zle vychovaných kolegov, ktorí sa k nemu správal povýšenecky a hrubo. Ale on všetko znášal s obdivuhodnou trpezlivosťou a poníženosťou, takže nakoniec aj jeho neprajníci prestali s nechutnými provokáciami.

Úspešne skončil štúdiá v malom seminári a šťastlivo prekonal pobyt aj vo veľkom - kňazskom seminári. 5. júna 1841 bol vysvätený za kňaza. Mal vtedy už takmer 32 rokov. V seminári nielen dosiahol potrebné vedomosti a prehĺbil si duchovný život, ale získal aj misionárske povolanie, keď počul rozprávať o telesnej a duchovnej biede ľudí v holandskej kolónii Guayane (Suriname) v Južnej Amerike. Hlásil sa do misií v tejto tropickej krajine. Cirkevní predstavení mu to dovolili. Peter veľkodušne opustil navždy svoju otčinu a v septembri 1842 prišiel do krajiny svojho apoštolského pôsobenia.

Spočiatku pôsobil v hlavnom meste kolónie Paramaribe. Tak mohol hneď pracovať medzi holandskými kolonistami, s ktorými sa dohovoril materskou rečou. Ale postupne sa oboznamoval s celou miešaninou belochov, afrických černochov a domorodých Indiánov. V meste Paramaribo pomáhal predovšetkým tamojšiemu apoštolskému prefektovi. Vyučoval katechizmus, krstil, sobášil, dával do poriadku divé manželstvá, bojoval proti nemravnosti a proti modloslužbe, dlhé hodiny spovedával.

Po štrnástich rokoch práce v hlavnom meste sa vybral slúžiť tým najopustenejším v guayanských tropických pralesoch. Boli to predovšetkým malomocní v Batavii, medzi ktorými pôsobil s malými prestávkami takmer 30 rokov. Okrem toho sa venoval čiernym otrokom, ktorí pracovali na plantážach, a pralesným Indiánom.

Holandská Guayana nemala vtedy ešte biskupstvo. Po cirkevnosprávnej stránke bola táto kolónia apoštolským vikariátom. V r. 1865 Sv. stolica zverila spravovanie tohto územia rehoľníkom redemptoristom. Kňazovi Petrovi Dondersovi sa zapáčili ich rehoľné a misionárske ideály. Čoskoro požiadal, aby ho prijali do svojho spoločenstva. Vyhoveli mu. Vykonal si noviciát a v júni 1867 zložil rehoľné sľuby. Po sľuboch sa hneď vrátil medzi svojich malomocných. Predstavení mu dali na pomoc rehoľného brata a niekedy aj kňaza.

Keď mal takéhoto spolupracovníka, vtedy sa vydával na dlhšie apoštolské cesty k pralesným Indiánom a černochom. Černochov tam priviezli otrokári z Afriky. V holandskej Guayane zrušili otroctvo až v r. 1863. Medzi Indiánmi mal najväčšie úspechy s kmeňom Arovakov. V r. 1873 písal predstaveným: "V septembri som navštívil svojich milých Arovakov. Po šesť dní, ktoré som bol medzi nimi, prerušili všetky svoje záľuby a práce, aby nič nestratili z môjho vyučovania. Z Božej dobroty 17. septembra, kedy sa končil 31. rok mojej apoštolskej práce v tejto kolónii, som mal potešenie dať prvé sv. prijímanie 20 osobám spolu s inými 22, ktoré mali prvé sv. prijímanie vlani. Keby ste boli na tejto slávnosti, obdivovali by ste hlbokú nábožnosť týchto dobrých Indiánov."

Vždy sa však nedočkal vďačnosti od tých, ktorým pomáhal. V r. 1883 istá skupina malomocných vyvolala proti nemu vzburu, takže musel odísť. Dva roky pracoval v prístavnom meste Coronie. V r. 1885 ho však žiadali, aby sa znovu ujal práce medzi malomocnými, ktorí s radosťou privítali jeho príchod. Medzi nimi aj zakrátko zomrel 14. januára 1887.

Páter Peter Donders sa po celý život vyznačoval modlitbou, asketickou prísnosťou voči sebe a apoštolskou horlivosťou. Modlitbe venoval pomerne dlhý Čas každý deň, ba aj v noci prerušoval spánok a hodinu kľačal pred svätostánkom. Spával na tvrdej doske a dvakrát denne sa bičoval. Voči blízkym, najmä opusteným, prejavoval hrdinskú lásku.

Cirkev uznala hrdinskosť kresťanských čností horlivého misionára a v máji 1982 ho ústami pápeža Jána Pavla 11. vyhlásila za blahoslaveného.