V modernej reči by sme nazvali sv. Šebastiána fotogenický typ, to znamená taký, ktorý je veľmi vhodný na fotografovanie. Je pravda, že v čase, keď žil sv. Šebastián, ešte neboli fotografi, ktorí by zachytili jeho podobu, no tento nedostatok sa usilovali nahradiť mnohí maliari starších i novších čias. Máloktorý svätec tak zaujal maliarov ako tento rímsky mučeník. Obrazy ho predstavujú v rozličnom veku a rozmanitej podobe; najčastejšie ako obnaženého mladíka atletickej postavy priviazaného o strom alebo o stĺp a prebodnutého viacerými šípmi. Niektorí maliari zachádzajú do veľkých podrobností.

Na rozdiel od maliarov historické pramene sú veľmi skúpe na údaje o živote a smrti sv. Šebastiána. Nepoznáme ani dátum, ani miesto jeho narodenia. S najväčšou pravdepodobnosťou žil v druhej polovici tretieho storočia. Pôvodom nebol Riman. Údajne pochádzal zo severotalianskeho Milána. Podľa niektorých dohadov iba jeho matka bola Milánčanka, kým on sám sa mal narodiť v meste Narbone (terajšie južné Francúzsko), kde bol jeho otec rímskym úradníkom. Ako je známe, v 3. storočí patrila Galia, terajšie Francúzsko, do Rímskej ríše.

Je isté, že koncom 3. storočia, v prenasledovaní kresťanov za cisára Diokleciána, bol Šebastián už v Ríme. Najstaršie životopisy uvádzajú, že bol vojakom a usiloval sa pomáhať prenasledovaným, a najmä uväzneným kresťanom. Ba v niektorých životopisoch sa hovorí o Šebastiánovi ako o dôstojníkovi cisárskej stráže. Keď sa cisár dozvedel, že Šebastián je kresťan, dal ho zabiť.

Podrobnejšie písomné správy o Šebastiánovom mučeníctve sa zachovali z prvej polovice 5. storočia. Podľa nich Šebastiána najprv mučili lukostrelci. Niekde mimo mesta ho priviazali o stĺp alebo o strom a strieľali doňho šípmi. Prestali až vtedy, keď sa im zdalo, že ostreľovaný vojak je mŕtvy. No keď ho po odchode strelcov kresťania chceli pochovať, zbadali, že ešte žije. Istá kresťanka ho skrývala vo svojom dome a opatrovala ho, kým nevyzdravel.

Rímski veriaci mu potom radili, aby v skrytosti odišiel z mesta a tak sa zachránil. Ale Šebastián chcel dovŕšiť svoje mučeníctvo. Pri istej príležitosti predstúpil verejne pred cisára, vyznal svoju nezlomnú vieru a vyčítal cisárovi ukrutnosti, ktorých sa dopúšťa voči kresťanom. Rozčúlený vladár dal ubiť smelého vyznavača až na smrť. Jeho telo hodili do kanála. Kresťania ho však vylovili a pochovali pri Via Appia v podzemnom cintoríne nazývanom "in Catacumbas".

Hoci nemáme bezprostredné historické dokumenty o podrobnostiach Šebastiánovho mučeníctva, nemáme ani rozumné dôvody na ich popieranie. Ich nepriamym dôkazom je veľký ohlas, ktorý vyvolalo Šebastiánovo umučenie medzi veriacimi. Jeho úcta sa rýchlo rozšírila, a to nielen na Západe, ale aj na kresťanskom Východe. Rímska Cirkev slávila jeho sviatok vo výročitý deň smrti 20. januára, kým východná Cirkev si ho pripomínala 18. decembra.

Veľká úcta k sv. Šebastiánovi sa spočiatku prejavovala predovšetkým návštevou jeho hrobu, ktorý bol - ako všetky vtedajšie katakombové hroby - v stene podzemného cintorína. Aby mali pútnici prístup k miestu, kde boli uložené mučeníkove telesné pozostatky, už začiatkom 4. storočia bol priestor pri hrobe rozšírený na kryptu. Tú spojili schodmi s bazilikou svätých apoštolov, ktorú postavili v polovici 4. stor. nad katakombami, kde bol pochovaný sv. Šebastián. Neskôr premenovali baziliku podľa tohto svätca.

Ako sme už spomenuli, úcta sv. Šebastiána sa veľmi rýchlo rozšírila po celom kresťanskom svete. Kresťanský ľud ho uctieval ako nebeského ochrancu vojakov, požiarnikov, kovorobotníkov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne ho vzývali ako pomocníka pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru.