Tretie storočie bolo bohaté na veľkých svätých vo všetkých častiach vtedajšej Rímskej ríše. Svedčí to nielen o tom, že v tomto období sa už kresťanstvo rozšírilo v celom Stredomorí, ale aj o tom, že viera mladých kresťanských obcí bola hlboká a uvedomelá.

Sv. Vincent, ktorého si Cirkev pripomína 22. januára, pochádzal z Pyrenejského polostrova, a to pravdepodobne z mesta Huesca, ktoré sa nachádza v terajšom severovýchodnom Španielsku. Zdá sa, že jeho otec bol rímskym konzulárnym úradníkom.

Vincent prejavoval už od detstva veľké rozumové schopnosti, preto mu rodičia chceli zaistiť vyššie vzdelanie. Keďže v tejto odľahlej časti rímskeho impéria nebola nijaká primeraná škola, Vincenta sa ujal zaragozský biskup Valerus (al. Valerius), ktorý mu dal vzdelanie a kresťanskú výchovu. Vincent dobre pokračoval v učení a svojím správaním si celkom získal biskupovu dôveru, takže ho tento napokon vymenoval za svojho archidiakona. Jeho úlohou bolo starať sa o cirkevnú organizáciu, o cirkevné majetky a zariadenia, ako aj o sociálnu a charitatívnu službu.

Biskup Valerus bol veľmi dobrý arcipastier a v Cirkvi sa uctieva ako svätý. No zdá sa, že bol trochu nesmelý a nebol veľký rečník. Preto keď videl, že Vincent má aj rečnícke schopnosti, poveril ho kázaním a ohlasovaním evanjelia. Vincent sa takto stal veľmi známym a veľa urobil pre rozvoj Cirkvi na rímskom "ďalekom západe".

Preto nie div, že sa naňho sústredila pozornosť rímskych úradov po vypuknutí Diokleciánovho prenasledovania kresťanov roku 303. Vincenta uväznili spolu s biskupom Valerom a oboch odvliekli do mesta Valencie. Tam ich rímsky miestodržiteľ Dacián najprv držal istý čas vo väzení a potom ich pred súdom nútil, aby sa zriekli kresťanskej viery. Ale obaja sa statočne držali a neustúpili Daciánovmu nátlaku. Preto miestodržiteľ poslal starého biskupa Valera do vyhnanstva, kým mladšieho Vincenta sa usiloval zlomiť sľubmi a mučením. Keď sa statočný diakon nedal zvábiť sľubmi, Dacián ho dal verejne zbičovať a potom ukrutným spôsobom mučiť. Ale Vincent ostal neoblomný. Dacián ho dal znovu zatvoriť do väzenia. Istý čas mu väznitelia poskytli mäkké lôžko a iné uľavy, aby si ho získali. No Vincent prekonal statočne všetky nástrahy až napokon dosiahol víťaznú mučenícku korunu.

O utrpení sv. Vincenta jestvoval pôvodný obšírny záznam. Ten sa čítaval na sviatok sv. Vincenta, ako nám to dosvedčuje sv. Augustín, ktorý žil približne sto rokov po sv. Vincentovi. Žiaľ, tento cenný dokument sa nezachoval. No zachovali sa z neho viaceré údaje v básňach starokresťanského spisovateľa Prudencia, v oslavných kázňach sv. Augustína i v niekoľkých neskorších životopisoch svätého diakona.

Sv. Vincent patrí medzi svätých, ktorých úcta zaujala významné miesto tak v oficiálnom kulte Cirkvi, ako aj v ľude. Ľudová úcta sa zvlášť prejavila v rodnom Španielsku, ďalej vo Francúzsku, v južnom Nemecku a Rakúsku.