Sviatok Zjavenia Pána patrí medzi významné sviatky liturgického roku. Cirkev si v ňom už od prvých storočí pripomínala zjavenie Kristovho božstva tromi biblickými udalosťami: poklonou východných mudrcov novonarodenému Ježišovi (Mt 2,1-12), Ježišovým krstom v Jordáne (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3,21n; Jn 1,29-34) a jeho prvým zázrakom premenenia vody na víno v Káne Galilejskej (Jn 2,1-11). Túto liturgickú tradíciu vyjadruje i slovenská kostolná pieseň na sviatok Zjavenia Pána: Tri zázraky dnes sa stali... V liturgickej obnove po 2. vatikánskom koncile nastala však úprava sviatku v tom zmysle, že Ježišov krst v Jordáne sa pripomína v nedeľu po sviatku Zjavenia Pána.

Z troch spomenutých biblických udalostí zaujala už najstarších cirkevných Otcov a ešte väčšmi kresťanský ľud práve poklona východných mudrcov. To sa prejavilo i v liturgických textoch a zvlášť v rozličných ľudových zvykoch (napr. trojkráľová koleda). Preto sa v minulosti sviatok Zjavenia Pána označoval i názvom Sviatok Troch kráľov (porov. nemecké slovo Dreikönigsfest), na Slovensku jednoducho Tri krále. Obnovená liturgia sa znovu vracia k pôvodnému názvu Zjavenie Pána.

Keď venujeme pozornosť svätým, ktorých pripomína liturgický kalendár, nevyhnutne nás zaujímajú i osoby východných mudrcov, "kráľov", ktorí vyvolali takú veľkú ozvenu v liturgii, ľudových zvykoch a v cirkevnom umení. Čo vieme o východných mudrcoch, o ktorých hovorí biblia, že sa prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi?

Matúšovo evanjelium hovorí jednoducho, že to boli "mágovia", po grécky magoi, z Východu. Slovom mág dnes označujeme človeka, ktorý sa zaoberá okultnými (tajomnými) náukami a praktikami. Zhoduje sa viac-menej s významom slova čarodejník. Slovo mág však pochádza z Perzie a pôvodne označovalo perzských kňazov, ktorí vynikali múdrosťou. Takto slovo mág významovo najväčšmi zodpovedá nášmu staršiemu slovu mudrc, to znamená človek, ktorý svojím poznaním prenikol hlboko do tajomstiev života a hmotného i mimohmotného sveta.

V evanjeliu sa viac ráz pripomína, že východných mudrcov pohla k ďalekej ceste mimoriadna hviezda. Museli sa teda zaoberať skúmaním hviezd a ich významu pre udalosti v ľudských dejinách, čo voláme astrológiou. Mudrci boli presvedčení, že mimoriadna hviezda znamená narodenie nového židovského kráľa. Z celého ich náročného podujatia a z vytrvalej nástojčivosti, s akou išli za cieľom svojej cesty, sa dá usúdiť, že pokladali toto narodenie za veľmi významnú udalosť.

Ich správanie prezrádza viaceré ušľachtilé charakterové črty. Už namáhavá dlhá cesta, z ktorej mali iba hmotnú stratu, naznačovala ich nezištnú a obetavú veľkodušnosť. Mudrci možno nič nevedeli o Herodesovej ukrutnosti spojenej s chorobným strachom o trón, ale i tak spôsob, akým sa spytovali na novonarodeného kráľa, svedčil o ich priamej a jednoduchej úprimnosti. Veľmi sympatickou črtou bola ich neskrývaná hlboká radosť, keď boli konečne pri cieli cesty.

Prejavili mudrci svojou nezvyčajnou púťou, poklonou a bohatými darmi vieru v božstvo Ježiša Krista? Evanjelium o tom priamo nehovorí. Niektorí cirkevní Otcovia však usúdili, že ich viera sa prejavila v úkone poklony a ešte väčšmi v prinesených daroch. Tak napr. sv. Irenej hovorí: "Svojimi darmi ukázali, kto bol ten, komu sa bolo treba pokloniť. Obetovali mu myrhu, lebo mal zomrieť za ľudské pokolenie; zlato, lebo je kráľom, ktorého kráľovstvo bude bez konca; kadidlo, lebo je Boh." (Adv. haer. III, 9, 2)

Odkiaľ prišli spomínaní mudrci?

Evanjelium jednoducho hovorí, že prišli z Východu. Slovom Východ sa vtedy označovala najviac Arábia, ktorá sa rozprestierala na juhovýchod od Palestíny. Takisto dary - zlato, kadidlo a myrha - by naznačovali, že tajomní mužovia prišli z južnej Arábie, kde sa tieto vzácne veci vyskytovali. Evanjeliový text však nie je dosť jednoznačný, aby sme mohli pokladať Arábiu za domovinu východných mudrcov. Názov "mágovia" naznačuje skôr ich perzský pôvod a záujem o hviezdy zasa starú babylonskú tradíciu v Mezopotámii. Na obidve tieto krajiny (okrem hornej Mezopotámie) sa môže vzťahovať označenie "východ", lebo zemepisne sú na východ od Palestíny.

Kedy prišli mudrci do izraelskej krajiny?

Evanjelium hovorí, že to bolo za kráľa Herodesa. Keďže Herodes na jeseň roku 5 pred n. 1. ťažko ochorel a odišiel z Jeruzalema, aby sa tam už viac nevrátil (zomrel roku 4 pred n. 1. v Jerichu), muselo to byť pred týmto časom.

Pri uvažovaní o čase príchodu mudrcov mnohých zaujala evanjeliová zmienka o jasnej hviezde, ktorá upútala pozornosť východných mágov. Ak nešlo o celkom mimoriadny jav, ktorý by vybočoval z prirodzeného poriadku, muselo ísť o nejaký astronomický úkaz, ktorý by hvezdári mohli určiť. Na mnohých starších obrazoch hviezda mudrcov mala podobu kométy. Ale hvezdári na základe starých záznamov a nových výpočtov vylučujú možnosť zjavenia kométy v čase Kristovho narodenia, to znamená okolo roku 7 pred n. 1. Vyrátali však, že priamo v roku 7 pred n. 1. prišlo tri razy k zblíženiu jasných planét Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb. Hvezdári nazývajú takéto zblíženie konjunkcia. Dve planéty pri konjunkcii môžu vyvolať dojem jednej veľkej žiarivej hviezdy. Spomenutá trojitá konjunkcia Jupitera a Saturna bola dobre viditeľná v Stredomorí a mohla byť hviezdou, ktorá viedla mudrcov do Betlehema.

Z evanjeliovej správy sa dá vycítiť, že mudrci prišli do "mesta Dávidovho" až po uplynutí istého času od Ježišovho narodenia. Svätá rodina už nebola v jaskyni (maštali) za mestom, ale v dome. Musela si už predtým vykonať obetovanie v chráme, lebo po návšteve mudrcov hneď utiekla do Egypta a odtiaľ sa vrátila priamo do Nazareta. Na istý časový odstup od Ježišovho narodenia poukazuje i správa o Herodesovom krutom rozkaze: "I dal rozkaz pozabíjať v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov, od dvojročných nadol, podľa času, o ktorom sa dôkladne prezvedel od mudrcov." (Mt 2,17.)

Koľko bolo mudrcov?

O tom evanjelium nehovorí nič. Na starých obrazoch sa ich počet menil od dvoch až po osem. Neskôr nábožná tradícia ostala pri troch pravdepodobne na základe troch darov, ktoré priniesli.

Podobne ako s počtom, je to aj s menami mudrcov. Evanjelium o nich mlčí. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár sa objavili v náboženskej tradícii až neskôr.

No napriek nedostatku podrobnejších údajov si Cirkev už od čias katakomb pripomínala a ctila šľachetných východných mudrcov, o ktorých hovorí Matúšovo evanjelium. V ich návšteve novonarodeného Spasiteľa videla prvé "zjavenie Pána" a v ich ceste do Betlehema predzvesť putovania spravodlivých pohanov za žiarivou hviezdou, ktorou je Kristus.