V slovenských kalendároch sa 10. júla stretáme s menom Amália. Všeobecné cirkevné zoznamy svätých uvádzajú na tento deň dve svätice s menom Amalberga. Obidve mená označujú tú istú osobu.

Prvá z nich, Amalberga (Amália), panna a rehoľníčka, pochádzala z ardenského kraja na francúzsko-belgickom pohraničí. Narodila sa koncom 7. alebo začiatkom 8. storočia. Údajne ju vychovala sv. Landrada v meste Bilsen v kláštore, do ktorého potom vstúpila. Posledné roky strávila v mieste, nazývanom "villa Tamis", kde aj zomrela v druhej polovici 8. storočia. Tam ju aj pochovali. V 9. stor. preniesli jej telesné pozostatky do kláštora sv. Petra v meste Gent. Tam boli slávnostne "vyzdvihnuté" (vtedajší spôsob svätorečenia) r. 1073.

Úcta tejto sv. Amalbergy sa dosť rozšírila. Nedostatok konkrétnych údajov o jej živote sa usilovali odstrániť zostavovatelia románovitých legiend v 11. storočí. Podľa nich táto svätica bola veľmi pôvabná, takže pred vstupom do kláštora mala mnoho pytačov. Medzi nich patril údajne aj významný franský majordóm a vojvodca Karol Martel, ktorý sa vraj pokúsil Amalbergu uniesť a keď sa bránila, zlomil jej ruku.

Iná v tento deň uctievaná svätica je Amalberga z Maubeuge (čít. móbôž), vdova.

O tej sa zachovalo ešte menej historicky overiteľných údajov ako o predošlej. Údajne pochádzala zo Saintes v brabantskom kraji (ter. Belgicko). Vydala sa a mala tri deti: Emeberta (neskoršieho biskupa v Cambrai), ako aj Reinaldu a Godulu, ktoré sa uctievajú ako sväté. Po manželovej smrti údajne vstúpila do kláštora v Maubeuge. Tam aj zomrela niekedy koncom 7. storočia. Jej telo preniesli do opátstva Lobbes.