Na začiatku 8. stor. sa na Pyrenejskom polostrove vylodili mohamedánski Mauri (Arabi) a čoskoro zaplavili takmer celé terajšie Španielsko. Celkove sa správali voči tamojším kresťanom znášanlivo; iba spoločensky ich obmedzovali a tak ich nepriamo nútili prijať moslimské náboženstvo. Niekedy však vypuklo aj priame prenasledovanie, no obyčajne iba na menšom území. Okrem toho sa vyskytli prípady, keď moslimské úrady nútili niekoho k odpadnutiu od kresťanskej viery s odvolaním sa na moslimské zákony. To bol prípad aj sv. Aurey Cordobskej.

Ako naznačuje prívlastok "Cordobská", sv. Aurea, o ktorej tu ideme hovoriť, pochádzala z mesta Cordoby (čít. kordoby) v južnom Španielsku. Jej matkou bola sv. Artemia, otec bol arabský moslim. Bol však veľmi ušľachtilý a nebránil svojej žene žiť podľa kresťanskej viery. Dovolil jej aj deti pokrstiť a vychovať po kresťansky. Avšak podľa moslimských zákonov deti mali byť moslimami podľa otca. Keď neboli, hrozila im smrť. Tak zomreli mučeníckou smrťou 27. septembra 825 alebo 826 Artemiini synovia Adolf a Ján, ktorí sa v Cirkvi uctievajú ako svätí.

Artemia sa po manželovej smrti utiahla do kláštora S. Maria de Cuteclara na okraji mesta Cordoby. Tam sa k nej pripojila aj dcéra Aurea. Žili tak spolu údajne dlhý čas, asi tridsať rokov, keď si dal Aureu predviesť sudca a žiadal ju, aby sa podrobila predpisom moslimského náboženstva, lebo ináč ju budú mučiť a napokon ju zabijú. Aurea podľahla strachu a sľúbila sudcovi, že splní, čo od nej žiada. Keď ju však prepustili, vrátila sa do kláštora a tam robila pokánie za svoju zradu. Znovu ju predviedli k sudcovi. Tento raz mu rozhodne vyznala kresťanskú vieru a nedala sa od nej ničím odviesť. Sudca ju dal sťať a jej telo hodiť do rieky Guadalquivir.