Svätí Boris a Gleb boli bratia, synovia sv. Vladimíra a Anny, byzantskej kňažnej. Kyjevský knieža Vladimír mal celkove dvanásť synov, no zo všetkých mal najradšej Borisa a Gleba, ktorí vynikali tak duchovnou, ako aj telesnou krásou. Boris bol mierny, láskavý a ponížený; Gleb zasa vynikal dobrotou a milosrdenstvom a veľmi rád pomáhal chudobným a biednym.

Na sklonku života rozdelil Vladimír svoju rozsiahlu dŕžavu medzi svojich synov. Boris dostal Vladimírsko a Gleb Muromsko. No krátko potom, po smrti jedného z bratov - Vjačeslava (Václava), Boris prevzal správu jeho kniežatstva - Rostovska. Toto susedilo s Muromskom a tak dvaja bratia, ktorí si boli blízki duchovne, boli blízko aj územne. Nástupcom Vladimíra v Kyjeve sa stal ich starší brat Svjatopolk (Svätopluk). Ten sa chcel stať vladárom celej otcovej dŕžavy, a preto sa rozhodol zbaviť sa ostatných bratov. Prví mu padli za obeť Boris a Gleb.

Ešte za Vladimírovho života, roku 1015, hrozila kyjevskej dŕžave invázia Pečenegov. Keďže Vladimír už vtedy ležal chorý na smrť, zavolal si Borisa, zveril mu vojsko a poslal ho na výpravu proti Pečenegom. A kým bol na výprave, Svjatopolk najal vrahov, ktorí ho mali usmrtiť. Niektorí bojari radili Borisovi, aby využil prítomnosť vojska a tiahol proti Svjatopolkovi a odstránil ho z Kyjeva. No Boris odmietol so slovami, že radšej zomrie, ako by spáchal akúkoľvek nespravodlivosť proti svojmu staršiemu bratovi. Preto aj rozpustil vojsko. Do svojho kniežatstva sa vrátil iba s niekoľkými sprievodcami, medzi ktorými bol aj kňaz Juraj. V nedeľu 24. júla 1015, po bohoslužbe, sa odrazu objavili Svjatopolkom poslaní vrahovia. Kopijami usmrtili Borisa, kňaza Juraja a možno aj iných. Verní bojari pochovali Borisa v chráme sv. Bazila na Vyšehrade.

O krátky čas sa Svjatopolk rozhodol zabiť aj Gleba. Poslal k nemu do Muroma poslov, ktorí mu povedali, že jeho otec Vladimír je veľmi chorý (hoci už bol mŕtvy), aby ho prišiel navštíviť. On sa hneď vydal na cestu. Keď už bol blízko Kyjeva, vrahovia ho 5. septembra 1015 napadli a usmrtili. Mŕtve telo hodili do krovia. Tam ho ľudia neskoršie našli a pochovali.

Keď bol Svjatopolk vyhnaný z Kyjeva a zavládol tam Jaroslav, pozostatky oboch bratov, ktorých si ľudia už uctievali ako svätcov, boli prenesené do Kyjeva, do im zasväteného dreveného chrámu. O sto rokov neskoršie (1115) postavili na ich počesť kamenný chrám a v ňom uložili ich pozostatky.

O kňazovi Jurajovi, ktorého sme spomenuli, letopisec zaznamenal, že pochádzal z Uhorska. No iste nebol Maďar, ale Slovan, a to buď Rusín alebo Slovák byzantsko-slovanského obradu.