V tomto prípade nejde o sväticu vo vlastnom zmysle slova. Nie je zaradená do liturgického kalendára a Cirkev jej ani iným spôsobom neprejavuje úctu. Iba do liturgických čítaní zaraďuje niektoré state zo starozákonnej biblickej knihy, ktorej je Ester hrdinkou a ktorej dala aj svoje meno.

Biblickí vedci nie sú jednotní v posudzovaní knihy Ester. Niektorí ju jednoducho priraďujú k historickým knihám Biblie a v opisovanom deji vidia súčasť dejín izraelského národa. Iní ju pokladajú skôr za poučno-povzbudivý spis, v ktorom pisateľ zachytil istú dejinnú epizódu a literárne ju rozpracoval do terajšej podoby. Kniha obsahuje pekné state o dôvere v Božiu pomoc, no na niektorých miestach hovorí o neúprosnej pomste, akú neskôr zásadne odmietal Ježiš Kristus.

Ester je starozákonnou hrdinkou izraelského národa. Biblická kniha pomenovaná podľa nej hovorí, že už v detstve stratila rodičov. Vychoval ju jej strýko Mardochej. Bola s ním v babylónsko-perzskom zajatí. Keďže vynikala krásou, zaradili ju medzi ženy perzského kráľa Xerxesa I. (vládol v r. 486-465 pr. Kr.), ktorého označovali aj menami Asuer alebo Ahasver. Ten si ju obľúbil a vyhlásil ju za kráľovnú.

Keď chcel najvyšší kráľov dvoran Aman vyhubiť Izraelitov, Žid Mardochej nabádal Ester, aby sa zastala svojho národa pred vladárom. Bolo to pre ňu nebezpečné, lebo bez kráľovho pozvania sa nesmela k nemu priblížiť. Preto sa najprv postila a modlila a zároveň žiadala svojich spolurodákov, aby robili to isté. Po troch dňoch pôstu a modlitby sa odvážila predstúpiť pred vladára. Ten ju láskavo prijal a pýtal sa jej, čo si žiada. Ona ho pozvala, aby aj s Amanom prišiel na hostinu, ktorú mu pripravila.

Kráľ prišiel, a takisto na druhý deň, aj so svojím veľkovezírom Amanom. Až vtedy, po viacerých kráľových uisteniach, že jej splní, o čo ho požiada, Ester mu predložila prosbu za svoj národ. Zároveň mu prezradila, že smrteľným nepriateľom jej národa je práve Aman. Rozčúlený kráľ dal Amana obesiť a Esterinho strýka Mardocheja ustanovil namiesto neho na vedúce miesto. A dovolil Židom, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch.

Na pamiatku tejto záchrany a víťazstva nad nepriateľmi Židia zaviedli sviatok "Purim", ktorý slávili štrnásteho a pätnásteho dňa mesiaca "adar" (február-marec).