SV. EUGEN KARTÁGINSKÝ A SPOL., mučeníci (5. stor.)

V období vandalského panstva v severnej Afrike ostal katolícky biskupský stolec v Kartágu neobsadený 24 rokov. Vandali boli totiž bludári - ariáni a obmedzovali katolíkov, ako sa dalo. Na výzvu východorímskeho cisára Zenona vandalský kráľ Hunnerich dal zvoliť v r. 477 nového biskupa. Stal sa ním príkladný člen kartáginského kléru Eugen. O jeho pôvode a minulosti nevieme nič bližšie.

Ako arcipastier sa Eugen ukázal v tom najlepšom svetle jednak svätosťou svojho života, jednak rozumnosťou v cirkevnej správe a veľkodušnosťou v dobročinnosti. Preto si ho vážili nielen katolíci, ale aj vandalskí ariáni a pohania. To vyvolalo žiarlivosť ariánskeho duchovenstva. Keď nevedeli nájsť nič priamo proti Eugenovi, obžalovali ho u kráľa, že zakazuje chodiť do kostola v "barbarskom obleku". Biskup poukazoval na nezmyselnosť tohto obvinenia, no napriek tomu kráľ Hunnerich rozpútal prenasledovanie katolíkov, ktorému mnohí padli za obeť.

Aby kráľ vyvolal zdanie zákonitosti, povolal na február 484 do Kartága severoafrických katolíckych biskupov, aby dišputovali s ariánskymi biskupmi o teologických otázkach. Nepozval však najučenejších, aby zaistil prevahu svojim ariánom. Biskup Eugen aj tak súhlasil, no žiadal, aby prišli niektorí katolícki biskupi z Európy, žeby sa tak lepšie ukázala viera a náuka všeobecnej Cirkvi. Avšak kráľ to nepripustil.

Medzitým na sviatok Zjavenia Pána sa stala v Kartágu zázračná udalosť, ktorá vyvolala veľký rozruch. Keď totiž biskup Eugen udeľoval krst istému slepcovi, ten pri značení znakom kríža odrazu začal vidieť. Katolíci boli nadšení, kým ariáni ostali zmätení. Keď nevedeli iné, obvinili biskupa, že sa oddáva čarodejstvu.

Teologická dišputa sa konala 1. februára 484. Bola to jednostranná záležitosť režírovaná kráľovými zmocnencami. Katolíckych biskupov odsúdili bez toho, že by im dovolili slobodne vyjadriť mienku. Kráľ dal "porazených" katolíckych biskupov zbičovať. Pravoverní biskupi vydali dodatočne písomné vyhlásenie katolíckej viery, ktoré zredigoval biskup Eugen.

To pohlo kráľa Hunnericha k vystupňovaniu prenasledovania. Dal pozatvárať všetky katolícke kostoly alebo ich odovzdal ariánom. Katolíckym biskupom zhabal všetko osobné i cirkevné imanie a vyhnal ich zo sídelných miest. Zároveň zakázal dať im akúkoľvek almužnu alebo poskytnúť im ubytovanie. Mnohí museli vykonávať nútené práce ako trestanci. Biskupa Eugena vypovedali do Lýbijskej púšte, kde ho strážil a strpčoval mu život jeden ariánsky biskup. Pred odchodom do vyhnanstva biskup Eugen napísal veriacim skvelý list, ktorý možno pokladať za jeho duchovný testament. List sa zachoval.

V tom istom čase trpeli aj ostatní duchovní a laickí veriaci. Mnohých týrali a zmrzačili, stovky veriacich zabili.

Koncom roku 484 zomrel kráľ Hunnerich "hnijúcí a pokrytý červami". Po ňom nastúpil jeho synovec (vnuk?) Gunthamund. Ten bol zmierlivejší voči katolíkom. V r. 488 dovolil návrat z vyhnanstva biskupovi Eugenovi a na jeho žiadosť v r. 494 aj ostatným duchovným, ktorí prežili prenasledovanie. V r. 495 pápež Gelázius v jednom liste dával biskupa Eugena a jeho duchovných za vzor vytrvalosti v prenasledovaní.

Po kráľovi Gunthamundovi prevzal vládu Thrasamund, ktorý obnovil prenasledovanie katolíkov. Dal zatvoriť kostoly a asi 120 biskupov poslal do vyhnanstva na ostrov Sardíniu. Bol medzi nimi aj kartáginský biskup Eugen? Nevieme. Solídne historické pramene hovoria, že zomrel v r. 505 v juhofrancúzskom meste Albi. Samo Albi nepodliehalo Vandalom. Ale mohol sa ta dostať útekom zo Sardínie alebo z iného miesta vyhnanstva. V Albi ho pochovali a tam sa aj sústreďovala úcta k nemu.

Tourský biskup a historik Gregor, ktorý žil o pol storočia neskôr (538-594), svedčí o tom, že v jeho období sa už slávil sviatok kartáginského biskupa sv. Eugena. Jeho sviatok sa ustálil na 13. júla, kedy zoznamy svätých pripomínajú aj mučenícku smrť jeho arcidiakona Salutarisa, diakona Maurittu a ďalších 500 mučeníkov.