Svätý Gorazd bol učeník sv. Cyrila a Metoda. Podľa všetkého to bol prvý svätec, ktorý pochádzal priamo zo Slovenska. Prof. Ján Stanislav zastával mienku, že pochádzal od Galanty, kde dodnes jestvujú miestne mená Goražd', Gorazda (teraz Gorazdov). Tam sa podľa neho kedysi nachádzal majetok gorazdovskej rodiny.

O Gorazdovi máme v historických prameňoch niekoľko zmienok. Tak v staroslovienskom Žití sv. Metoda (XVII. kap.) sa hovorí, že keď sa Metoda pred smrťou pýtali, koho určuje za svojho nástupcu, "ukázal im na jedného zo svojich učeníkov menom Gorazd a riekol: Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. To buď vôľa Božia i vaša láska, ako i moja" (Pramene k dejinám Veľkej Moravy, str. 244). Výraz "slobodný muž" nasvedčuje, že pochádzal z nejakej poprednej rodiny.

No po smrti sv. Metoda sa nemecký biskup Viching (ktorý bol v Nitre) hneď odobral do Ríma a tam obžaloval Gorazda. Pápež Štefan V. nariadil, aby Gorazd prišiel do Ríma podať vysvetlenie a aby zatiaľ Viching spravoval Cirkev na Veľkej Morave. Či Gorazd do Ríma prišiel, alebo nie, nevieme, ale je skoro isté, že vtedy nebol vysvätený za biskupa, lebo čoskoro nato došlo k prenasledovaniu Metodových učeníkov a k ich vyhnaniu z Veľkej Moravy.

O týchto smutných udalostiach máme záznamy v Žití Klimenta Ochridského. Gorazd tu vystupuje ako popredný predstaviteľ Metodovho diela: "Prvé miesto medzi nimi (t. j. kňazmi) zaujímal Gorazd, ktorého naše rozprávanie už prv pripočítalo k vybraným Metodovým učeníkom, a ktorého aj sám tento svätý, cítiac koniec svojho života, vyhlásil za moravského arcibiskupa." (J. Stanislav, Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom, str. 82.) Za sporov v prítomnosti Svätopluka odpovedajú hlavne Gorazd a Kliment. Konečne dal Svätopluk Metodových učeníkov vyhnať zo svojej krajiny. "Čo sa týka tých, čo zaujímali hodnosť učiteľov, ako ten Gorazd, o ktorom sme sa častejšie zmienili, ktorého ako rodáka z Moravy a zbehlého v oboch jazykoch - i slovienskom, i gréckom - Metodova cnosť postavila na arcibiskupský stolec, ale zloba kacírov pozbavila stolec ozdoby odstránením tohto muža, a tak isto aj kňaz Kliment. muž veľmi učený, a Lavrinec, i Naum, a Angelár. Týchto a ešte viac iných znamenitých držali zviazaných v železách, zatvorených v temnici, kde sa im zakazovala všetka útecha, lebo ani pokrvní, ani známi nijakým spôsobom nesmeli prichádzať k nim." (J. Stanislav, Osudy . . . str. 92-93.) Kam sa dostal Gorazd z Veľkej Moravy, alebo či vtedy ostal vo vlasti, nevieme.

Biskup Viching, odporca cyrilometodskej misie, roku 893 opustil Veľkú Moravu a odišiel do Bavorska ku kráľovi Arnulfovi.

Po smrti kráľa Svätopluka nastúpil na trón jeden z jeho synov, Mojmír II. Vtedy vystúpili znova do popredia Metodovi učeníci, čo ešte ostali v krajine. Na žiadosť Mojmíra II. pápež Ján IX. znova zriadil samostatnú hierarchiu na Veľkej Morave. Preto tam roku 989 vyslal svojich legátov: arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, a oni vysvätili pre Veľkú Moravu jedného arcibiskupa a troch biskupov. Takmer s istotou môžeme povedať, že tým arcibiskupom bol Gorazd. O jeho sídle, tak ako aj o Metodovom, nemožno povedať nič určité. Podľa dnešných vykopávok najpravdepodobnejším miestom sú Sady pri Uhorskom Hradišti, kde bola odkrytá doteraz najväčšia cirkevná stavba z obdobia Veľkej Moravy.

No novozriadená hierarchia pod Gorazdovým vodcovstvom netrvala dlho. Roku 907 po bitke pri Bratislave Maďari zničili Veľkomoravskú ríšu. Mnohí duchovní pred nimi utiekli. Podľa tradície sa arcibiskup Gorazd utiahol do Poľska, do Krakova, a tam pokračoval ako arcibiskup. O jeho prítomnosti v Poľsku nasvedčuje zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo 14. storočia, pochádzajúcom z Wislice, najstaršieho cirkevného strediska v Poľsku. V tom kalendári pri dni 17. júl je zaznamenaný sviatok sv. Gorazda. K tomu treba ešte poznamenať, že na ten istý deň pripadá jeho sviatok spolu s inými významnými cyrilometodskými učeníkmi (tzv. "sedmopočetníci") v bulharskej cirkvi.

To je teda prvý slovenský svätec zo slovenského rodu. Ale jeho úcta u nás v nepriaznivých podmienkach celkom upadla do zabudnutia. Na jeho spomienkový deň, 17. júla, sa dostali sv. Andrej Svorad a sv. Benedikt Stojislav. Možno sa to stalo zámerne, aby sa vytisol kult sv. Gorazda. To sa však nemalo stať. Naopak, Gorazd bol prvý, čo spojil Nitru s Krakovom a zaiste po jeho stopách prišiel sv. Svorad z Poľska do Nitry, do kláštora na Zobore. Styky Krakova s Nitrou sa udržali pomerne dlho. Zo životopisu sv. Svorada vieme, že z Nitry, z vinice nasadenej samým sv. Svoradom, sa dodávalo do Poľska omšové víno. Tento zvyk trval do 16. storočia. Možno, že aj túto tradíciu začal sám sv. Gorazd, ktorému omšové víno dodávali do Poľska z majetkov jeho rodiny pri Nitre.

V najnovších časoch, najmä po výskumoch prof. Jána Stanislava, sa začína vzmáhať kult sv. Gorazda aj u nás Slovákov. Roku 1963 osadili v kaplnke Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme farebné okno, na ktorom je sv. Gorazd vyobrazený ako slovenský svätec. A v obnovenom slovenskom misáli je po prvý raz zavedený na deň 27. júla sviatok sv. Gorazda.