Pochádzal z mestečka Dukla na poľsko-slovenskom pohraničí, kde sa narodil okolo r. 1414. V mladom veku vstúpil do rehole františkánov konventuálov, ktorí boli u nás známi pod menom minoriti.

Po kňazskej vysviacke vynikal horlivosťou spojenou s rozvážnosťou. Preto ho predstavení poverovali zodpovednými úlohami. Viackrát bol predstaveným kláštora v Krosne a vo Ľvove, kde bol aj predstaveným tamojšej provincie. Bola to dôležitá a delikátna úloha, lebo viaceré kláštory vykonávali misionársku prácu v katolícko-pravoslávnom prostredí.

Keďže túžil po kontemplatívnejšom živote, dosiahol dovolenie, že mohol vstúpiť do rehole bernardínov, ktorá vznikla z františkánskeho rádu. Aj v novom prostredí sa vyznačoval horlivosťou tak v duchovnom živote, ako aj v pastoračnej a misionárskej práci. Najviac sa venoval spovedaniu a kázaniu.

S pokročilejším vekom mu apoštolskú prácu sťažovalo zhoršujúce sa zdravie, najmä keď oslepol. Vtedy mu s prípravou kázní pomáhal niektorý novic. Ten mu čítal posvätné state, z ktorých si kňaz pripravoval kázeň. Slepotu a iné zdravotné nepríjemnosti znášal s príkladnou františkánskou spokojnosťou. Zomrel vo Ľvove 29. septembra 1484.

Rehoľník Ján Dukelský bol vyhlásený za blahoslaveného v r. 1733. Pápež Klement XII. ho v r. 1739 vyhlásil za patróna Poľska a Litvy.