Dve evanjeliá (Matúšovo a Lukášovo) nám podávajú rodokmeň Pána Ježiša. Ale obidva rodokmene, hoci uvádzajú mená z dvoch rozličných línií, sa vzťahujú iba na predkov svätého Jozefa, ktorý bol pred izraelským zákonom hlavou Svätej rodiny a otcom Ježiša Krista. O rodičoch alebo iných predkoch Kristovej matky, Panny Márie, sa priamo z evanjelií nedozvedáme nič.

Prirodzene, kresťanský ľud sa zaujímal o rodinu, z ktorej pochádzala Matka vteleného Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Pre nedostatok biblických správ prevzal údaje z iných prameňov, medzi ktorými najvýznamnejší sa nazýval Protoevanjelium sv. Jakuba. Bol to apokryfný, teda nepravý spis z 2. storočia. Cirkev mu nikdy nepriznala hodnotu pôvodného apoštolského spisu. No napriek tomu "Jakubovo protoevanjelium" malo pre svoju starobylosť veľkú vážnosť a zanechalo silnú ozvenu tak v liturgii, ako aj v ľudovej nábožnosti, ktorá sa napokon stala súčasťou cirkevnej tradície.

Podľa spomenutého "protoevanjelia" rodičia Panny Márie sa nazývali Joachim a Anna. Joachim údajne pochádzal z Galiley, kým Anna bola dcérou istého betlehemského kňaza. Z jej blízkeho príbuzenstva pochádzala sv. Alžbeta, matka Jána Krstiteľa.

"Protoevanjelium" predstavuje Joachima a Annu ako príkladný a nábožný manželský pár, čo sa dá ľahko predpokladať aj zo skutočnosti, že títo rodičia vychovali mimoriadne ušľachtilú a Bohom osobitne omilostenú dcéru. Ich život však nebol bez trápenia. Dlho totiž nemali nijaké dieťa. Zažili preto veľa príkorí, lebo bezdetnosť sa pokladala v Izraeli za Boží trest a ľudia otvorene pohŕdali manželmi, ktorí nemali potomkov. Po vytrvalej modlitbe sa Joachimovi a Anne, hoc aj v pokročilejšom veku, predsa len narodila dcérka, ktorej dali meno Miriam (Marjam), po slovensky Mária. Jakubovo protoevanjelium hovorí v tejto súvislosti o zjavení anjela Anne i Joachimovi, ktorý sa vo svojej bezútešnosti utiahol do púšte, kde žil v modlitbe a pokání. Keď dosiahla Mária tri roky, rodičia ju údajne zasvätili Bohu v jeruzalemskom Chráme.

O ďalších osudoch rodičov Panny Márie sa zachované texty "protoevanjelia" a iných apokryfných spisov rozchádzajú. Podľa niektorých obaja zomreli krátko po zasvätení svojej dcéry. Podľa iných Anna žila ešte dlho a pomáhala vychovávať i malého Ježiška. Ide však poväčšine o neskoršie doplnky vytvorené nábožnou fantáziou, medzi ktorými je ťažké nájsť historické jadro.

Úcta sv. Joachima a sv. Anny sa rozšírila najprv na kresťanskom Východe. Už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme im zasvätený kostol, a to v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány, kde bol podľa starého podania dom svätých manželov. Veľmi silná bola najmä úcta k svätej Anne, ktorá mala vo východnej cirkvi až tri sviatky v roku.

Na kresťanskom Západe sa začalo uctievanie rodičov Panny Márie, zvlášť sv. Anny, v 8. storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskorom stredoveku (v 10. stor. v Neapole, od 12. stor., postupne aj na iných miestach). Až do poslednej liturgickej obnovy boli v rímskokatolíckej Cirkvi sviatky svätých manželov oddelené: 26. júla sv. Anny a 26. augusta sv. Joachima. V novom liturgickom kalendári si obidvoch pripomíname spoločne, a to 26. júla.