Premonštrátska rehoľa si 24. júla pripomína bl. Kristínu, ktorá bola členkou ženskej vetvy tejto rehoľnej spoločnosti.

Narodila sa r. 1269 v mohučskej diecéze v západnom Nemecku. Nezachovalo sa jej pôvodné meno. Neskôr sa nazývala Kristína. Ako šesťročnej sa jej ujali premonštrátske sestry kláštora v Retters pri Frankfurte nad Mohanom.

Keď mala desať rokov, zažila videnie, po ktorom žiadala, aby ju prijali do rehole. Hoci nemala požadovaný vek, s mimoriadnym dovolením ju prijali do noviciátu, lebo prejavovala obdivuhodnú duchovnú zrelosť. Po dvoch rokoch skladala rehoľné sľuby v r. 1281. Ale už o rok kvôli vojnovým nepokojom musela aj s ostatnými sestrami opustiť kláštor.

Pobyt vo svete mimo kláštora jej neosožil. Keď sa vrátila, bola vrtošivá a svojhlavá. Ale vážne sa usilovala polepšiť, čo sa jej s pomocou Božej milosti aj podarilo. Zmyselnosť krotila bičovaním a inými skutkami pokánia. Boh ju mimoriadnymi vnuknutiami a zážitkami privádzal k tomu, aby sa v ťažkostiach utiekala do Kristových rán, ktoré sa pre ňu stali stali prameňom útechy a sily.

Bolo to pre ňu dôležité najmä preto, lebo niektoré sestry ju citeľne urážali a ponižovali. Všetko znášala mlčky. Ba voči sestrám, ktoré jej krivdili, sa správala osobitne láskavo, takže v komunite vzniklo presvedčenie, že ak niektorá sestra chce, aby ju Sr. Kristína zvlášť milovala, musí jej nejako ublížiť.

Kristína vykonávala istý čas službu ošetrovateľky a to s veľkým spolucítením a láskou. Sama však čoskoro (r. 1283) ťažko ochorela. Posilňovali ju časté zjavenia Ježiša Krista a Panny Márie. Po prechodnom zlepšení zdravotného stavu ju znovu prikvačila choroba, ktorá jej napokon privodila smrť.

Premonštrátska rehoľná sestra Kristína zomrela odovzdaná do Božej vôle 23. novembra 1292. Mala 23 rokov.