Poľská kráľovná Kunigunda (Kinga) pochádzala z Uhorska. Bola dcérou uhorského kráľa Bela IV. a sestrou blahoslavených Jolandy a Margity. V r. 1239 sa stala manželkou krakovského kniežaťa a neskoršieho poľského kráľa Boleslava V. Stydlivého. Manželia sa sľubom zaviazali žiť v sexuálnej zdržanlivosti.

Na kniežacom a neskôr kráľovskom dvore Kunigunda vystupovala primerane svojmu spoločenskému postaveniu. No v osobnom živote bola veľmi jednoduchá a disciplinovaná. Voľný čas venovala chudobným a chorým. Spolu s manželom sa usilovali dosiahnuť svätorečenie krakovského biskupa Stanislava (bol zabitý r. 1079), čo sa im podarilo v r. 1253.

Po manželovej smrti (v r. 1279) vstúpila do kláštora klarisiek v meste Stary Sacz. Kedysi ten kláštor založila z majetkov, ktoré jej patrili ako veno. V kláštore sa naplno oddala modlitbe a sebapremáhaniu. Na naliehanie sestier - hoci nerada - prijala funkciu predstavenej kláštora. Vtedy ešte viac vynikla jej poníženosť, lebo sa správala tak, ako by bola posledná zo všetkých. Sestry aj vonkajší veriaci jej pripisovali mimoriadne veci, ako bolo nájdenie potrebného vodného prameňa v kláštore a objavenie ložísk kamennej soli v Bochnii.

Celkove strávila v kláštore trinásť rokov. Posledný rok bola ťažko chorá. Posilnená zjavením sv. Františka Asiského zomrela 25. júla 1292. Pápež Alexander VIII. ju v júni 1690 vyhlásil za blahoslavenú a pápež Klement XI. ju v r. 1715 vyhlásil za patrónku Poľska a Litvy.