Svätú Máriu Gorettiovú niekedy nazývajú svätou Agnesou 20. storočia. A naozaj, obidve majú veľa spoločného. Okrem toho, že pochádzali z tej istej krajiny, obidve hrdinsky bránili svoje panenstvo a podstúpili mučenícku smrť vo veku 12 rokov. Najväčší rozdiel je azda v tom, že Agnesu dal zabiť pohan v pohanskej krajine, kým Máriu zabil kresťan v kresťanskej krajine. Obidvaja vrahovia mali spoločné to, že uspokojenie pudov si cenili viac ako život pekného a dobrého dievčaťa. A obidva prípady nám pripomínajú, že jestvujú vzácne hodnoty, za ktoré sa v istých okolnostiach platí aj krvou bez ohľadu na to, či je to v treťom, alebo v dvadsiatom storočí.
Sv. Mária Gorettiová pochádzala z chudobnej roľníckej rodiny. Narodila sa 16. októbra 1890 v Corinalde pri Ancone v stredovýchodnom Taliansku.
Keďže rodné Corinaldo nestačilo uživiť rozrastajúcu sa rodinu, Gorettiovci sa odsťahovali najprv do blízkeho Colle Gianturco a odtiaľ do Ferriere di Conca pri Nettune. Bol to močaristý kraj na juh od Ríma, kde sa vysušovaním tzv. Pontinských močiarov získavala orná pôda.
Rodina Gorettiovcov pracovala spolu s rodinou Serenelliovcov ako nájomníci na pozemkoch istého statkára. Práca bola ťažká, ale pôda úrodná, takže Gorettiovci sa nádejali, že časom si rodina zaistí lepšie životné podmienky. No prišiel ťažký úder. Začiatkom mája roku 1900 mladého otca Luigiho Gorettiho napadla a skosila malária. Na poľné práce ostala iba matka Assunta. Starosť o domácnosť musela z veľkej časti prevziať desaťročná Mária, alebo ako ju volali Marietta.
Marietta mala veľa povinností: upratovala a čistila dom, opatrovala štyroch menších súrodencov, pripravovala jedlo, chodila predávať vajíčka a holuby do Nettuna, ktoré bolo vzdialené od Ferriere desať kilometrov. Okrem toho musela prať a obšívať bielizeň svojim súrodencom i dvom Serenelliovcom. Starý Serenelli bol grobian a povýšeneckou nespokojnosťou strpčoval život Mariettinej matke. Jeho dospievajúci syn Alessandro bol pracovitý, ale mal vážne charakterové nedostatky, ktoré sa naplno prejavili v jeho vzťahu k dospievajúcej Mariette.
Rok 1902 bol pre Mariettu významný, lebo mohla pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Bola síce už veľká, takmer dospelá, veď mala skoro 12 rokov, ale vtedy to nebolo nič zvláštne. Vtedy totiž nepripúšťali deti na prvé sv. prijímanie tak zavčasu ako teraz. Okrem toho malá Mária nemohla chodiť do školy, lebo už od útleho detstva musela pomáhať matke. Preto až keď odrástla a všetko lepšie chápala, mohla sa zúčastniť na vyučovaní katechizmu, na ktorom sa deti pripravovali na prvé sv. prijímanie. Mariettin veľký deň, keď mohla prijať Pána Ježiša sviatostným spôsobom, bol sviatok Božieho Tela 29. mája 1902. Dobré a úprimne nábožné dievča ho prežívalo v hlbokom šťastí.
Marietta bola šťastná napriek tomu, že počínanie 18-ročného Alessandra Serenelliho vnášalo do jej duše nepokoj. Mládenec sa k nej totiž v poslednom čase správal tak, že sa právom obávala budúcnosti. Ale nemohla sa mu vyhnúť, lebo obidve rodiny žili v tom istom dome a Mária musela aj jemu variť, prať a opravovať bielizeň.
Prišiel 5. júl 1902. Serenelliovci spolu s matkou Assuntou Gorettiovou a deťmi mlátili zrelý bôb. Mária po domácom upratovaní začala opravovať košeľu, ktorú jej dal Alessandro. Zdržiavala sa na malej krytej plošinke nad schodmi, ktorými sa vchádzalo do hornej časti domu. Zrazu Alessandro pod nejakou zámienkou odišiel od ostatných a prišiel k Mariette. Volal ju, aby s ním šla dovnútra. Keď nechcela, vtiahol ju násilím do domu a usiloval sa ju prinútiť, aby sa poddala jeho chúťkam. Ale ona sa bránila zo všetkých síl a kričala na násilníka: "Nie, nie! Boh to zakazuje! Prídeš do pekla!" Vtedy Alessandro chytil nôž a začal ním zúrivo pichať statočné dievča. Marietta sa nevládala brániť, iba opakovala: "Alessandro, čo robíš? Prídeš do pekla!"
Po štrnástich bodnutiach, z ktorých dve boli do pŕs a ostatné do brucha, pričom vážne zasiahli aj vnútornosti, Alessandro opustil svoju obeť a zavrel sa do izby. Marietta sa ešte stihla dotiahnuť na schodište a zakričať na tých, čo pracovali dolu. Bolo to pre všetkých hrozné prekvapenie. Máriu sa ponáhľali čo najrýchlejšie dopraviť do nemocnice v Nettune a Alessandra odviedli do väzenia.
Lekári v Nettune sa usilovali robiť, čo mohli, ale vedeli, že dievča nezachránia. Mária sa vo veľkých bolestiach ešte dožila nasledujúceho dňa. Zomrela 6. júla 1902. Pred smrťou zo srdca odpustila vrahovi.
Mariettu pochovali najprv na nettunskom cintoríne. Neskôr predniesli jej telesné pozostatky do kostola Milostivej Panny Márie (Madona delle Grazie), kde sú uložené v kaplnke, ktorá je zasvätená mladej mučeníčke.
Máriu Gorettiovú vyhlásil za blahoslavenú roku 1947 pápež Pius XII. Ten istý pápež ju o tri roky neskôr vyhlásil za svätú. Na obidvoch slávnostiach sa zúčastnila matka mučeníčky, a na svätorečení aj jej súrodenci a jej vrah Alessandro Serenelli. Ten sa počas takmer 30-ročného väzenia zmenil k dobrému a po prepustení na slobodu žil ako pomocník v jednom kapucínskom kláštore.
Slávnosť svätorečenia "svätej Agnesy 20. storočia" sa konala 24. júna 1950 na preplnenom námestí sv. Petra v Ríme. Státisíce veriacich si takto prišli uctiť jednoduché, ale hrdinské statočné dievča, ktoré svojím príkladom upozornilo, že jestvujú kresťanské a mravné hodnoty, ktorých sa nemožno vzdať ani za cenu krvi. Toto posolstvo svätej Márie Gorettiovej je veľmi aktuálne najmä v súčasnom období mravného úpadku, keď menší alebo väčší násilníci ľahko, takmer bez odporu, ničia ušľachtilé osobné kvality a mravné ideály dospievajúcej mládeže.