Táto biblická svätica, ktorá mala česť byť viac ráz hostiteľkou Pána Ježiša, je vzorom a nebeskou ochrankyňou všetkých usilovných gazdiniek.

Marta bývala so sestrou Máriou a bratom Lazarom v dedinke Betánia na východ od Jeruzalema. Z evanjeliového rozprávania vidieť, že išlo o dobrú a nábožnú rodinu, ku ktorej mal Ježiš veľmi priateľský vzťah. Pravdepodobne sa zastavoval u týchto svojich priateľov, keď išiel do Jeruzalema, alebo keď odchádzal zo Svätého mesta.

Evanjeliá predstavujú Martu ako domácu paniu - gazdinú, ktorá sa pri Ježišových návštevách usilovala čo najlepšie obslúžiť vzácneho hosťa a jeho sprievodcov. Nebola to ľahká úloha a Marta sa musela dobre obracať, aby všetko zvládla. Mohla jej pomôcť sestra Mária, ale tá akoby nemala zmysel pre praktické starosti spojené s pohostením návštevníkov: sadla si k Ježišovým nohám a počúvala, čo hovorí. Lukášovo evanjelium hovorí o jednej takejto scéne (Lk 10,38 -42) a so živou bezprostrednosťou opisuje malé domáce nedorozumenie, ktoré takto vzniklo.

Horlivá Marta, preťažená prácou, s pochopiteľnou neľúbosťou sledovala počínanie svojej sestry. Napokon to už nevydržala a obrátila sa s výčitkami priamo na Ježiša: "Pane, nedbáš o to, že ma sestra necháva samotnú posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" Ale on, podobne ako pri iných príležitostiach, zdôraznil prvenstvo nadprirodzeného poriadku pred prirodzeným a starostlivej hostiteľke s nádychom jemnej výčitky odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ o mnohé veci, kým len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nebude odňatý."

No Marta mala zmysel aj pre nadprirodzené veci, ako to vidieť z evanjeliového rozprávania o vzkriesení Lazára. Hovorí o ňom Jánovo evanjelium v 11. kapitole.

Bolo to krátko pred poslednou Veľkou nocou Ježišovho života. Lazár ťažko ochorel a jeho sestry sa obávali, že zomrie. Vtedy si spomenuli na veľkého priateľa, ktorý jednoduchým slovom vedel uzdraviť aj najťažšie chorých. Bez meškania mu poslali nevtieravý, ale veľmi výrečný odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý!" Ale Ježiš reagoval na posolstvo veľmi čudne: ostal ešte dva dni na tom istom mieste. Bolo to v kraji Perea za Jordánom. Napokon sa rozhodol ísť do Judska. Učeníkom oznámil, že jeho priateľ Lazár medzitým zomrel.

Sestry zatiaľ darmo čakali Ježiša. Lazár zomrel a pochovali ho. Až na štvrtý deň po jeho smrti počuli, že Kristus prichádza. Smútiaca Mária ostala v dome, kým energická Marta sa vybrala v ústrety Ježišovi. Keď ho uvidela, privítala ho slovami, ktoré si častejšie opakovali so sestrou Máriou v posledných dňoch: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel." A s akousi skrytou nádejou dodala: "Ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť od Boha, dá ti." Nasledoval krátky rozhovor, ktorý bol akousi previerkou Martinej viery. Ježiš ju uistil: "Tvoj brat vstane (z mŕtvych)." Marta mu odpovedala: "Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň." Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu?" A ona mu odpovedala: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Syn Boží, ktorý má prísť na tento svet."

Po tomto vyznaní viery Marta vycítila vážnosť chvíle a rýchlo odbehla zavolať sestru Máriu. Tá padla Ježišovi k nohám s tými istými slovami, s ktorými sa naňho krátko predtým obrátila jej sestra: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel." Ježiša pohla až k slzám táto láska spojená s bolesťou. Dal sa priviesť k Lazárovmu hrobu a kázal odvaliť kameň, ktorým bol uzavretý vchod. Praktická Marta si pokladala za povinnosť upozorniť ho: "Pane, už páchne; veď sú to štyri dni, čo umrel!" No Ježiš jej povedal: "Nevravel som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Muži odvalili kameň a Ježiš po modlitbe k nebeskému Otcovi zvolal: "Lazár, pod' von!" Vtedy vyšiel mŕtvy z hrobu na veľký úžas všetkých, čo boli okolo.

Poslednú správu o Marte podáva Jánovo evanjelium v 12. kapitole. Evanjelista hovorí, že šesť dní pred Veľkou nocou, to znamená päť dní pred svojou smrťou, Ježiš ešte navštívil rodinu vzkrieseného Lazára. Usilovná gazdiná Marta mu aj pri tejto príležitosti posluhovala. Evanjelista sa v súvislosti s touto poslednou Kristovou návštevou zmieňuje viac o Martinej sestre Márii, ktorá pomazala svojmu obdivovanému učiteľovi nohy vzácnou nardovou masťou.

Podľa jednej stredovekej legendy Marta a jej súrodenci po Kristovom nanebovstúpení odišli z Palestíny a usadili sa v Provensalsku (terajšie juhovýchodné Francúzsko). Úcta sv. Marty v tomto kraji sa sústreďuje na mesto Tarascon, kde je údajne táto svätica pochovaná a kde je jej zasvätený kostol.

Svätá Marta sa uctieva ako patrónka žien v domácnosti. Pod jej menom vznikli v Cirkvi viaceré rehoľné spoločnosti a iné ustanovizne, ktoré sa zapodievajú sociálnou a charitatívnou činnosťou.