Ako viaceré iné revolúcie aj španielska v tridsiatych rokoch 20. storočia sa dopustila veľkých násilností proti katolíckej Cirkvi. Revolucionári zaberali kláštory, ničili kostoly, cirkevné archívy a vybavenie nábožensko-kultúrnych alebo charitatívnych ustanovizní.

Obeťami revolúcie sa stali tiež početní kňazi a rehoľníci či rehoľné sestry, ba aj mladí kandidáti kňazstva alebo rehoľného života. Výnimku netvorila ani rehoľa pasionistov.

Španielski pasionisti mali formačný dom v meste Daimiel v stredojužnom Španielsku, kde vychovávali budúcich misionárov. V dome bolo šesť kňazov, štyria rehoľní bratia a pätnásť študentov-seminaristov vo veku 18-21 rokov. K nim sa v lete 1936 pripojil ich provinciálny predstavený páter Nicefor de Jesus y Maria, ktorý mal občianske meno Vicente Diez Tejerina. Krátko predtým sa vrátil z vizitácie v Latinskej Amerike.

Okolo polnoci 21. júla obkľúčilo dom pasionistov asi 200 ozbrojených vojakov. Tí vyzvali rehoľníkov, aby ihneď opustili dom. Páter provinciál povzbudil rehoľníkov a študentov k odovzdanosti do Božej vôle a k vernosti voči Cirkvi. Pred odchodom z kláštora všetci prijali všeobecné rozhrešenie a sv. prijímanie.

Ozbrojenci ich viedli k miestnemu cintorínu, kde ich chceli postrieľať alebo dokonca pochovať za živa. Ale veliaci major v poslednej chvíli rozhodol inakšie. Rozkázal 26-člennú skupinu rozdeliť na päť častí. Otca provinciála Nicefora s piatimi študentmi dal odviesť do mesta Manzanares, kde ich zastrelili o dva dni - 23. júla.

Dvoch kňazov, dvoch bratov a ďalších piatich študentov zabili v ten istý deň v Carabanchel Bajo.

O dva dni neskôr (25. júla) zabili jedného kňaza, jedného brata a jedného študenta v Urde.

Jedného kňaza a brata zastrelili 25. septembra v meste Carrion de Calatrava.

Zvyšok, t.j. dvoch kňazov a štyroch študentov, zabili 23. októbra v meste Manzanares.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil týchto hrdinov viery za blahoslavených v nedeľu 1. októbra 1989.