Oľga bola kňažnou Kyjevského Ruska. Medzi dejepiscami sa až doteraz diskutuje, či bola varjažského (čiže normanského), alebo slovanského pôvodu. Pochádzala z okolia mesta Pskov a pravdepodobne jej otec bol Slovan a matka Varjažka. Akokoľvek sa veci majú, ona už patrila k východným Slovanom, ktorí sa vtedy nazývali Rusi a postupom času sa začali rozlišovať ako Rusi, Bielorusi, Rusíni, Ukrajinci. Vskutku všetci ju považujú za svoju.

Ako mladá dcéra nejakého bojara z okolia Pskova sa vydala za kyjevského kniežaťa Igora. Roku 945 sa vzbúril kmeň Derevljanov a v bitke Igora zabili. V tom čase následník trónu Svjatoslav bol ešte iba malý chlapec, a tak miesto neho vládla jeho matka kňažná Oľga. Hneď sa usilovala zaviesť poriadok a mier, čo sa jej aj podarilo.

S menom sv. Oľgy sú spojené počiatky kresťanstva medzi východnými Slovanmi. Nevieme, kto ju poučoval v kresťanskej viere a ako sa rozhodla prijať kresťanstvo byzantského obradu v Carihrade. Nestor vo svojom Letopise (napísanom počiatkom 12. stor.) zaznamenáva, že Oľga roku 955 odcestovala do Carihradu a tam ju pokrstil patriarcha Theofylaktos (933-956). Pri krste dostala meno Helena. Krstným otcom jej bol sám byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos. Druhý raz prišla Oľga do Carihradu roku 957 už ako kresťanka, lebo v jej sprievode bol kňaz Gregor. Vtedy jej cieľom boli rozhovory so spomenutým cisárom Konštantínom o štátnych záležitostiach. Pri tej príležitosti ju cisár požiadal o ruku, no ona mu odpovedala, že podľa cirkevných predpisov sa nemôže vydať za svojho krstného otca, a tak sa vrátila do Kyjeva.

Ako kresťanská kňažná sa snažila získať pre kresťanstvo svojich poddaných a v prvom rade svojho syna Svjatoslava. Hovorila mu: "Syn môj, ja som poznala Boha a teším sa tomu. Aj ty, keď ho spoznáš a prijmeš krst, budeš tomu rád." On však odvetil: "Ako sa môžem dať pokrstiť ja sám? Moja družina sa mi bude smiať." A ona na to: "Ak sa ty dáš pokrstiť, druhí urobia to isté." Letopisec dodáva: Ale on neposlúchol matku a žil ďalej podľa pohanských obyčají, nevediac, že kto neposlúcha matku, pripravuje si záhubu.

V starších rokoch sa Oľga dožila vnukov, medzi nimi známeho Vladimíra, a tých poučovala o kresťanskej viere. Zomrela v Kyjeve 11. júla 969.

Svätá Oľga bola ako "ranná zornica" pre kresťanstvo v Kyjevskom Rusku. To, čo sa jej nepodarilo, totiž pokresťančiť celý národ, uskutočnil jej vnuk sv. Vladimír. No za jej snahu jej východná cirkev prisúdila čestný titul "Apoštolom rovná".