Úcta tohto svätca sa v staroveku veľmi rozšírila na kresťanskom Východe a neskôr aj na Západe.

Jestvujú viacerí svätci tohto mena. Tento pochádzal z mesta Nikomédie v Bitýnii, na východnom pobreží Marmarského mora v dnešnom severozápadnom Turecku. Narodil sa v zámožnej rodine. Matka Eubula bola kresťanka a v kresťanskom duchu vychovávala aj syna Pantaleona. Ale nedala ho pokrstiť. Zomrela, keď bol chlapec ešte v detskom veku. Pohansky otec zabezpečil synovi dobré všeobecné vzdelanie. Potom ho dal učiť za lekára vtedajšiemu známemu liečiteľovi Eufrozínovi. Mládenec mal o medicínu záujem, takže čoskoro dosiahol úspechy, ktoré mu umožnili dostať sa na cisársky dvor za vlády cisárov Maximiána a Galeria (zač. 4. stor.).

V blízkosti cisárskeho dvora žil starší kresťan Hermolaus. Pantaleon ho častejšie videl a začal sa oňho zaujímať. Od neho sa dozvedel, že najlepším lekárom tiel a duší je Ježiš Kristus. S pomocou starého muža si mladý lekár obnovil vedomostí o kresťanskej viere a napokon sa dal pokrstiť. K obráteniu údajne prispelo podivuhodné uzdravenie dieťaťa pohryznutého jedovatým hadom. Pantaleon vraj dosiahol aj obrátenie svojho otca.

Iní lekári žiarlili na Pantaleona pre jeho úspechy. Keď sa dozvedeli, že sa stal kresťanom, obžalovali ho u cisára, lebo práve v tom období prebiehalo veľké prenasledovanie kresťanov. Cisár žiadal obľúbeného lekára, aby sa zriekol viery. Keď to nechcel urobiť, dal ho po rozličnom mučení sťať.

Cisár dal zabiť aj Pantaleonovho "duchovného otca" Hermolaa a jeho spoločníkov.

Na počesť svätého lekára Pantaleona vzniklo veľa svätýň na Východe i na Západe. Len v samom Ríme bolo v stredoveku najmenej päť kostolov zasvätených tomuto svätcovi.