Východná cirkev má sv. Jána Zlatoústeho (Chrysostoma), západná má sv. Petra Zlatoslového (Chryzológa). A hoci sv. Peter Chryzológ nedosiahol takú veľkosť a význam ako sv. Ján Zlatoústy, predsa sa mu veľmi podobal výrečnosťou a pastoračnou horlivosťou.

Sv. Peter Chryzológ pochádzal z Imoly (terajšie stredoseverné Taliansko), kde sa narodil okolo roku 380. 0 jeho mladosti vieme iba toľko, že ho vychoval imolský biskup Cornelius, ktorý ho aj prijal do duchovného stavu. Peter pôsobil za istý čas ako blízky spolupracovník imolského biskupa, pričom prejavil veľké schopnosti, To bol asi rozhodujúci dôvod, prečo ho pápež určil na dôležitý biskupský stolec v Ravenne niekedy okolo roku 424. Ako je z dejín známe, Ravenna bola od roku 404 sídlom západorímskeho cisára, čo zvyšovalo aj význam tamojšieho biskupa. Za Petrovho účinkovania bolo toto cisárske sídlo povýšené na metropolu a Peter Chryzológ sa stal prvým arcibiskupom.

Peter bol starostlivý duchovný pastier svojich veriacich a vzorne si plnil povinnosti metropolitu voči biskupstvám svojej cirkevnej provincie. Najviac vynikal ako kazateľ. Medzi jeho poslucháčmi nechýbala ani cisárovná Galla Placidia so svojimi synmi a vysokými úradníkmi cisárskeho dvora. Petrove kázne neboli vieroučno-špekulatívne ako kázne Jána Zlatoústeho a iných veľkých kazateľov tohto obdobia, ale skôr mravno-výchovné. Pritom im však nechýbala patričná myšlienková hĺbka.

Peter Chryzológ priamo nezasahoval do vieroučných sporov, ktoré boli vtedy veľmi silné najmä vo východnej cirkvi. No pre jeho význam a učenlivosť sa naňho obracali niektorí východní teológovia. Takto ho žiadal o vyjadrenie a pomoc aj mních Eutyches, pôvodca bludnej náuky monofyzitizmu (náuka o jedinej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi). Peter Chryzológ mu odpovedal zmierlivým listom, v ktorom ho povzbudzoval k podriadenosti nástupcom sv. Petra: "Vo všetkom ťa povzbudzujeme, aby si s poslušnosťou uznával všetky rozhodnutia najsvätejšieho rímskeho pápeža ako rozhodnutia sv. Petra, ktorý naďalej žije a účinkuje vo svojom sídle a rozhoduje o pravdách viery všetkým, čo ho o to žiadajú. Ale my, pre dobro pokoja a viery, nemôžeme prevziať úlohu sudcu bez súhlasu rímskeho biskupa."

S určitosťou nevieme, kedy zomrel sv. Peter Chryzológ. Podľa niektorých údajov sa zdá najpravdepodobnejšie, že to bolo 3. decembra roku 450, a to v rodnej Imole, kde je i pochovaný.

V písomnej pozostalosti sv. Petra Chryzológa sa zachovalo jeho 183 rečí. Väčšinou sú to homílie na state Nového zákona, ďalej vysvetlenie modlitieb Otčenáš a Vyznanie viery, ako aj sviatočné kázne, reči na oslavu svätých a príležitostné príhovory.

Pápež Benedikt XIII. vyhlásil roku 1729 sv. Petra Chryzológa za cirkevného učiteľa.