Sv. Tomáš patrí medzi apoštolov, o ktorých máme málo spoľahlivých historických údajov. Novozákonné spisy ho uvádzajú okrem zoznamov apoštolov (v evanjeliách a Skutkoch apoštolov) štyrikrát v Jánovom evanjeliu. Apoštol tam vystupuje ako trocha prchký a netrpezlivý, ale pritom priamy, úprimný človek. Neuveril tak ľahko, ale keď sa o niečom presvedčil, konal podľa toho so všetkou rozhodnosťou.

Jánovo evanjelium ho po prvý raz spomína v súvislosti s Ježišovou cestou do Betánie, kde zomrel jeho priateľ Lazár. Židovskí predáci sa v tom čase už rozhodli zabiť Krista a apoštoli to vedeli alebo aspoň tušili. Keď sa Ježiš vybral k hrobu mŕtveho priateľa, Tomáš, nazývaný Dvojča, povedal spoluučeníkom: "Poďme aj my a zomrime s ním!" (Jn 11,16.)

Ďalšia zmienka predstavuje Kristovu rozlúčkovú reč pri poslednej večeri. Ježiš okrem iného povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Idem vám pripraviť miesto . . . Cestu, kam ja idem, poznáte." Tomáš mu protirečil: "Pane, nevieme, kam ideš, akože môžeme poznať cestu?" Ježiš mu odpovedal: "Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik neprichádza k Otcovi, ak (len) nie skrze mňa ..." (Por. Jn 14,2-6.)

Najznámejšia epizóda opisuje Tomášovo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Tomáš nebol pri prvom Kristovom zjavení sa apoštolom, a keď mu o ňom hovorili, neveril. Vyhlásil: "Ak len neuvidím na jeho rukách znak po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch a nevložím ruku do jeho boku, neuverím". Pri ďalšom zjavení bol už Tomáš medzi apoštolmi. Ježiš sa naňho obrátil so slovami: "Vlož sem svoj prst a pozri na moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš odpovedal pekným a poníženým vyznaním Kristovho božstva: "Pán môj a Boh môj!" (Por. Jn 20,24-28.)

Po štvrtý raz spomína Jánovo evanjelium Tomáša medzi apoštolmi, ktorí s Petrom lovili ryby na Genezaretskom jazere, kde sa im znovu zjavil zmŕtvychvstalý Kristus (por. Jn 21, In). Z toho niektorí usudzujú, že Tomáš bol pred apoštolským povolaním tiež rybárom.

Kde pôsobil Tomáš po rozídení apoštolov?

Vážni starokresťanskí autori uvádzajú ako miesto jeho misijnej činnosti Perziu (terajší Irán) a južnú Indiu, kde údajne pokrstil kráľa, ktorý sa volal Gundafar. Podľa starého podania zomrel mučeníckou smrťou (sťatím mečom alebo prebodnutím kopijou) v Majlapure (Mylapore), na predmestí terajšieho mesta Madrásu v juhovýchodnej Indii. Pre nedostatok písomných dokladov boli pochybnosti o jestvovaní kráľa Gundafara, ale napokon sa podarilo nájsť jeho mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi. Tento nález a odveké uctievanie hrobu sv. Tomáša v Majlapure vážne hovoria v prospech podania o apoštolskom účinkovaní sv. Tomáša v južnej Indii.

Od sv. Tomáša odvodzujú pôvod starí juhoindickí kresťania sýrskeho obradu. Sú to asi 4 milióny (podľa štatistík z roku 1974) tzv. malabarských a malankarských kresťanov, ktorí žijú v juhozápadnej Indii.