V cirkevných zoznamoch svätých sa sv. Valentína spomína s dvoma inými, ktorí podstúpili mučenícku smrť v palestínskej Cézarei. Boli to sv. Pavol a sv. Thea, niekedy nazývaná aj Ennata. Podľa svedectva starokresťanského cirkevného historika Euzébia Cézarejského spomenutí mučeníci zomreli za vieru v šiestom roku Diokleciánovho prenasledovania, t.j. v r. 308 alebo 309 po Kr.

Valentína sa dostala do rúk mučiteľov preto, že sa ozvala proti trýzneniu neohrozenej kresťanky They, ktorá pochádzala z Gazy, ale priviedli ju na súd do Cézarey. Valentína bola medzi ľuďmi, ktorí sa zúčastnili ako diváci na súde. Keď hrdinská väzenkyňa nechcela zaprieť kresťanskú vieru, sudca ju dal zbičovať, naťahovať na škripec a trhať jej mäso z tela. Vtedy Valentína zakričala na sudcu: "Dokedy budeš tak kruto mučiť túto moju sestru?"

Sudca dal hneď Valentínu chytiť a privliecť pred oltár, aby obetovala pohanským bohom. Ona však s odporom prevrátila modloslužobný oltár. Rozzúrený sudca nevedel, aké muky jej má vymyslieť. Dal po kúskoch trhať jej telo. Napokon ju dal spáliť aj s Theou.

Euzébius uviedol, že Valentína pochádzala z palestínskej Cézarey a že bola známa v tamojšej kresťanskej obci.