Pochádzal zo saskej šľachtickej rodiny. Jeho mladosť nepoznáme. Prvý známy údaj o jeho živote je rok 1062, kedy bol kaplánom v meste Goslare v strednom Nemecku. V r. 1066 ho cisár Henrich IV. (podľa vtedajšej investitúrnej praxe) menoval meissenským biskupom. Vysvätil ho magdeburský arcibiskup Werner.

Počas cisárových bojov proti Sasku v r. 1075-76 sa Benno správal neutrálne, čo si Henrich IV. vysvetľoval ako nadŕžanie Sasom, ku ktorým biskup patril svojím pôvodom. Preto cisárski vojaci vyplienili biskupské sídlo a držali Benna v zajatí. Po skončení vojny ho však prepustili. V r. 1077 sa zúčastnil na voľbe cisárovho protikandidáta Rudolfa Švábskeho. V r. 1085 spolu so svojím metropolitom bránil pápeža Gregora VII. Zato ho cisár vypovedal z biskupstva a dosadil protibiskupa Félixa.

Vážnym tieňom na Bennovom počínaní v neprehľadnej situácii bola v r. 1085-86 jeho cesta do Talianska, kde sa po smrti Gregora VII. podriadil protipápežovi Guibertovi-Klementovi III., ktorého podporoval cisár. Tým si získal cisárovu náklonnosť a v r. 1088 sa mohol vrátiť do meissenského biskupstva. Napokon v r. 1097 uznal zákonitého pápeža Urbana II.

Bennove súčasné historické pramene hovoria pomerne málo o jeho činnosti okrem zápletok do cirkevnopolitických zápasov toho obdobia. Neskoršie dejepisné diela hovoria obšírnejšie o jeho misionárskej činnosti medzi polabskými Slovanmi. Preto ho niektorí nazývajú apoštolom Vendov.

Meissenský biskup Benno zomrel pravdepodobne 16. júna 1107. Pochovali ho v meissenskej katedrále. Za svätého ho vyhlásil pápež Hadrián VI. v r. 1523. Proti Bennovej úcte ostro vystúpil Martin Luther, ktorý sa krátko predtým odtrhol od Cirkvi. Aby zabránil zneucteniu ostatkov svätorečeného meissenského biskupa, vtedajší biskup ich odovzdal bavorskému vojvodovi Albrechtovi V. Od r. 1580 sú v mníchovskom kostole "Frauenkirche".

Sv. Benno je patrónom Mníchova, starého Bavorska a meissenského biskupstva. Zobrazujú ho v biskupskom rúchu s rybou, v ktorej našiel stratené kľúče meissenskej katedrály. Údajne ich hodili do rieky Labe, keď pápež Gregor VII. exkomunikoval cisára Henricha IV.