Sv. Ema z Gurku, sa uctieva v Rakúsku a Slovinsku. Žila na prelome 10. a 11. storočia. Narodila sa okolo r. 980.

Jej muž bol bohatý gróf v Sanne, v dolnom Štajersku. Zomrel v r. 1016. Starosť o rozsiahle majetky prevzal syn Viliam. Toho však zavraždili v r. 1036. Ema venovala zdedené bohatstvo chudobným a na cirkevné ciele. Okrem iného založila ženský a mužský benediktínsky kláštor. Ženský kláštor bol v korutanskom meste Gurku, z ktorého sa vyvíjalo diecézne cirkevné stredisko. Posviacka kláštorného kostola sa konala v auguste 1043. Pritom uviedli do úradu aj prvú opátku Idu, ktorá prišla zo salzburského kláštora Nonnberg.

Mužský benediktínsky kláštor vybudovali v západnom Štajersku v meste Admonte. Ten však začal činnosť až v r. 1074, keď už zakladateľka nežila.

Posledné roky svojho života Ema strávila pravdepodobne ako mníška v gurkskom kláštore, ktorý založila. Hoci nám o tom chýbajú spoľahlivé správy, nie je vážny dôvod pochybovať o tom. Takto sa splnilo jej želanie, ktoré vyjadrila v liste z 2. februára 1043, t.j. krátko pred otvorením kláštora. Zomrela údajne koncom júna r. 1045.

Po zriadení biskupstva v Gurku r. 1072 Emu oslavovali ako jeho zakladateľku. Keď v ďalšom storočí postavili gurkský dóm, Emine telesné pozostatky predniesli (r. 1174) do jeho krypty. Za blahoslavenú ju vyhlásili v r. 1287. Proces svätorečenia sa pre rozličné príčiny preťahoval až do januára 1938, keď Cirkev bez osobitného kanonizačného aktu schválila jej stáročnú úctu ako svätice.

Jej úcta sa rozšírila najmä v Korutansku a Slovinsku, kde svätia jej sviatok 27. júna. Jej sviatok slávia aj ženské benediktínske kláštory v Salzburgu a Gurku.