Svätí Gerváz a Protáz patria medzi svätcov, ktorých úcta sa dá dobre sledovať až do kresťanského staroveku.

O ich živote nemáme nijaké konkrétne údaje. Podľa starej tradície zomreli ako mučeníci niekedy v 3. storočí, pravdepodobne za cisára Décia (249-51) alebo Valeriána (253-60). Avšak zachovali sa podrobné správy o objavení ich hrobu vo 4. stor. Objavili ho začiatkom júna r. 386 zásluhou sv. Ambróza, ktorý dal urobiť vykopávky pri cintorínskej bazilike sv. Nabora a Félixa v Miláne. Večer 18. júna preniesli ich ostatky do Faustinej baziliky, kde sa potom konala nočná vigília modlitieb. Nasledujúci deň, v piatok 19. júna boli relikvie slávnostne prenesené do novej baziliky (terajšej baziliky sv. Ambróza). Tam ich uložili pod oltár, kde si pripravoval sv. Ambróz svoj hrob a kde ho neskôr pochovali vedľa nich. Úcta sv. mučeníkov Gerváza a Protáza bola rozšírená po celom kresťanskom Západe. Osobitne si ich uctievali v Itálii okrem Milána aj v Ravenne, Brescii a Ríme, kde za pontifikátu pápeža Inocenta I. (402-417) matróna Vestina dala postaviť na ich počesť kostol. V Galii (ter. Francúzsko) si ich ctili v mestách Vienne a Rouen, v Španielsku v Carmone a v Afrike v Kartágu.