Lyonský biskup svätý Irenej patrí medzi najstarších cirkevných otcov. Jeho životné dielo malo veľký význam pre Cirkev v Galii (terajšie Francúzsko) i pre všeobecnú Cirkev a jeho spisy patria medzi najcennejšie dokumenty o živote Cirkvi v poapoštolskom období.

Nevieme, kedy a kde sa sv. Irenej narodil. Mladosť strávil v maloázijskom meste Smyrne (terajší prístav Izmir v záp. Turecku). Tam bol žiakom sv. Polykarpa, ktorý bol zasa žiakom svätého apoštola Jána. V jednom zo svojich listov Irenej spomína, že bol ešte veľmi mladý, keď bol žiakom starého Polykarpa. Z toho sa dá usudzovať, že Irenej sa narodil niekedy medzi rokmi 130 a 140, lebo Polykarpa umučili okolo roku 156 vo veku 86 rokov.

Nie je nám známe, kedy a prečo prišiel Irenej z Malej Ázie do Lyonu (terajšie juhových. Francúzsko), kde už v polovici 2. stor. bola veľká kresťanská obec. Prvý pevný Časový údaj je z roku 177, keď Irenej ako kňaz išiel do Ríma k pápežovi Eleuterovi s posolstvom lyonskej cirkvi. Cesta do Ríma zachránila Ireneja od predčasnej mučeníckej smrti. Počas jeho neprítomnosti padlo za obeť prenasledovania kresťanov 48 Lyončanov, medzi nimi 90-ročný lyonský biskup Potheinos (Potinus), ktorý zomrel vo väzení. Irenej sa stal jeho nástupcom.

Irenej bol horlivý duchovný pastier, ktorý sa pričinil o rozkvet lyonskej cirkvi a o rozšírenie kresťanstva vo východnej Galii. Pritom sa usiloval ochrániť jeho rýdzosť pred tzv. gnostikmi, ktorí proti viere stavali akési vyššie poznanie, spojené s podceňovaním hmotno-zmyslového sveta. Vysvetleniu a potlačeniu gnostických bludov venoval Irenej svoje najvýznamnejšie písomné dielo Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, známe neskoršie pod menom Adversus haereses (Proti bludom). Spis pozostával z piatich kníh, bol napísaný po grécky a Irenej ho zostavil pravdepodobne medzi rokmi 180-190. Už okolo roku 200 bolo toto dôležité dielo celé preložené do latinčiny a neskôr i do iných jazykov, medzi iným do sýrčiny a arménčiny.

Okolo roku 190 zasiahol Irenej zmierlivo do sporu o dátum slávenia Veľkej noci. Ázijské cirkvi sa pridŕžali tradície, ktorú odvodzovali od apoštola Jána a podľa ktorej sa Veľká noc slávila priamo v deň 14. nisanu (je to deň jarného mesačného splnu). Ostatné cirkvi slávili Veľkú noc v nedeľu po jarnom mesačnom splne. O tejto spornej otázke rokoval už Irenejov učiteľ Polykarp s pápežom Anicetom, ale nedosiahli dohodu. Za pontifikátu pápeža Viktora I. (189-198) sa konali synody, na ktorých sa veľká väčšina cirkevných obcí rozhodla pre slávenie Veľkej noci v nedeľu po jarnom splne. Iba maloázijskí biskupi, vedení efezským biskupom Polykratom, odmietali pripojiť sa k ostatným. Pápež Viktor ich chcel vyobcovať z Cirkvi. No viacerí biskupi ho prosili, aby to nerobil. Medzi nimi vynikol Irenej, ktorý v mene galských biskupov povzbudzoval pápeža, aby mal na zreteli pokoj, jednotu a lásku. K otvorenej roztržke naozaj nedošlo. Starokresťanský historik Eusébius v tejto súvislosti napísal: "Irenej, ktorého meno značí ´zmieriteľ´, bol taký aj vo svojom konaní."

Irenej zomrel ako mučeník niekedy okolo roku 202. Jeho hrob sa uctieva v Lyone, v krypte jemu zasväteného kostola.

Sv. Irenej napísal viacero teologických diel, v ktorých vysvetľuje a bráni kresťanskú vieru, prípadne skúma a vyvracia bludy. Okrem už spomínaného 5-zväzkového diela Proti bludom (Adversus haereses) sa zachovala v starom arménskom preklade kniha Výklad apoštolského kázania. Dávny historik Eusébius spomína aj ďalšie spisy: O schizme, O jednovláde alebo o tom, že Boh nie je pôvodcom zla, O vede a i. No zachovali sa z nich iba niektoré citáty.