Sv. Isfrid bol rehoľným kanonikom v premonštrátskom kláštore Cappenberg vo Westfálsku, v západnom Nemecku. V r. 1159 ho zvolili za predstaveného kláštora v Jerichowe (asi 100 km na západ od Berlína). 0 21 rokov neskôr, v r. 1180, sa stal biskupom v Ratzeburgu, 20 km na juh od baltského prístavu Lübeck v severnom Nemecku. Toto biskupstvo spravovali vtedy premonštráti.

Postavenie v biskupstve mu sťažoval jeho spolubrat, ktorý tiež ašpiroval na tento biskupský stolec, a gróf Bemard z Ratzeburgu, ktorý chcel držať biskupa v politickej podriadenosti. Ale Isfrid prekonával všetky ťažkosti poníženou dôverou v Boha a láskou ku všetkým.

Isfrid sa neobmedzoval iba na potreby svojho biskupstva. V tom čase zhorel premonštrátsky kláštor vo Floreffe pri Namure v Belgicku. Ratzeburský biskup sa postaral o roztratených rehoľníkov a pomohol im znovu vybudovať kláštor. Tiež posvätil opátsky kostol v belgickom mestečku Postel.

Ako nástupca sv. Evermonda v Ratzeburgu Isfrid pokračoval v pokresťančení pobaltského kmeňa Vendov.

Zomrel 15. júna 1204. Zvlášť ho uctievali v osnabrückom biskupstve v severozápadnom Nemecku. Pápež Benedikt XIII. v r. 1725 rozšíril túto úctu na celú premonštrátsku rehoľu.