V slovenských kalendároch sa dnešný svätec uvádza ako sv. Ján "z Fakundy". Ide pravdepodobne o nedorozumenie, lebo nejestvovala nijaká Fakunda. Jestvoval však svätý Fakund (lat. Facundus), ktorému bol zasvätený benediktínsky kláštor, v ktorom bol spomenutý svätec vychovaný. Podľa sv. Fakunda bolo pravdepodobne pôvodne pomenované aj mesto, v ktorom bol kláštor a z ktorého pochádza náš svätec. Podľa toho by sa mal nazývať sv. Ján od (alebo zo) sv. Fakunda. Keďže však mesto, kde sa narodil a kde sa nachádza spomenutý kláštor, sa volá teraz Sahagún, novšia španielska literatúra nazýva nášho svätca jednoducho "San Juan de Sahagún", po slovensky: sv. Ján zo Sahagúna alebo Sahagúnsky. Tak ho nazývame aj my.

Mesto Sahagún, v ktorom sa narodil sv. Ján Sahagúnsky okolo r. 1430, sa nachádza v provincii León, v severnom Španielsku. Ján získal výchovu a základné vzdelanie v benediktínskom kláštore zasvätenom sv. Fakundovi. Tam v ňom dozrelo aj kňazské povolanie. Nemal však dostatočné prostriedky na úhradu potrebných štúdií. Predstavení mu vyšli v ústrety tým, že po nižších sväteniach mu pridelili benefícium (dôchodok) z jedného kňazského miesta, ktoré nebolo obsadené. Ale Jánovo svedomie sa nechcelo uspokojiť týmto riešením. Preto sa o krátky čas zriekol určených peňazí, keď nevykonával duchovnú službu, za ktorú boli stanovené.

Pravda, takto nemohol študovať. Istý kanonik (údajne Jánov strýko) upozornil burgoského biskupa na tohto vynikajúceho mladíka, ktorý nemal peniaze na štúdiá. Biskup ho prijal ako správcu svojho paláca. Keď sa presvedčil o jeho duchovnej zrelosti a inteligencii, rozhodol sa ho bez ďalšieho odkladania vysvätiť za kňaza a hneď ho vymenoval aj za kanonika. Tiež opát sahagúnskeho kláštora mu udelil niekoľko benefícií. Ale peniaze sa nezhodovali s Jánovým evanjeliovým zmýšľaním. Zriekol sa všetkých benefícií a úradov. Prijal iba kaplánstvo pri kostole sv. Gadey. Tak sa mohol venovať viac chudobným a kazateľstvu.

Keď v r. 1456 zomrel jeho dobrodinec burgoský biskup, Ján odišiel do Salamanky, aby si na tamojšej univerzite doplnil štúdiá, ktoré pokladal za potrebné najmä pre úspešné kázanie. V r. 1457 sa zapísal na kánonické právo. Počas štvorročného štúdia vykonával kňazské služby v kostole sv. Štefana. Vyššie kolégium sv. Bartolomeja si ho zvolilo na tri roky za kaplána a za oficiálneho kazateľa na patronátne sviatky.

Po skončení štúdia Ján odišiel z kolégia, ale ostal v Salamanke. Odvtedy sa jeho život spojil s osudmi tohto mesta, kde získal povesť výnimočného kazateľa a svätca. Mesto bolo vnútorne otrasené neriešiteľnými konfliktmi medzi šľachticmi, a zločinnosť i nemravnosť zasiahla všetky spoločenské vrstvy. V r. 1460 sa Ján stal oficiálnym kazateľom mesta. V kázňach hlásal zmierenie, karhal zločiny a nemravnosť, hriešnikov zmieroval s Bohom vo sviatosti pokánia. Okrem toho pomáhal chorým a vydedencom ľudskej spoločnosti. Ľud v ňom videl dar Božej prozreteľnosti a pripisoval mu mnohé zázraky.

Jeho bohatú apoštolskú činnosť prerušila (asi v r. 1462) vážna choroba, ktorá ho pútala celý rok. Keď sa mu zlepšilo zdravie, ľudia sa znovu začali k nemu hrnúť. Ale on sa rozhodol opustiť svet a vstúpil do augustiniánskej rehole. Rehoľné rúcho si obliekol 18. júna 1463.

Ale po jeho odchode do kláštora ožili v meste staré rozbroje a nepriateľstvá. Ľudia sa nástojčivo dožadovali, aby sa znovu ujal svojho apoštolátu, lebo nevideli iné východisko. Vtedy mu predstavení dovolili vychádzať z kláštora a venovať sa niekdajšiemu apoštolátu. Ján s ešte väčšou horlivosťou ako predtým hlásal zmierenie a nápravu mravov. Okrem Salamanky účinkoval aj v blízkych mestách Alba de Tormes a Ledesma. Kázal nielen v kostoloch a na námestiach, lež aj v palácoch šľachticov. Tí ho vyháňali, tupili a vyhrážali sa mu smrťou.

Po dvanástich rokoch neúnavného účinkovania sa mu podarilo dosiahnuť v meste pokoj. V r. 1476 šľachtici podpísali slávnostnú zmluvu o "večnej svornosti". Svedkom tejto zmluvy sú Dom a Námestie svornosti, ktoré sa doteraz zachovali v Salamanke. Tak pre jednoduchých ľudí ako aj pre šlachticov sa Ján stal symbolom pokoja a ochrancom mesta. Vážila si ho i rehoľa; na provinčných kapitulách augustiniánskej rehole v rokoch 1473 a 1477 Jána zvolili za predstaveného salamanského kláštora.

V jednej z pôstnych kázní v r. 1479 Ján Sahagúnsky predpovedal svoju smrť. Zomrel 11. júna toho istého roku. Pravdepodobne ho otrávila žena, ktorej vyčitoval zlý život a údajne vyslobodil z jej vplyvu mládenca, ktorého držala v zajatí nemravnosti. Mesto Salamanca dlho smútilo za svojím apoštolom. Jeho hrob sa stal cieľom nepretržitých pútí, miestom mnohých zázrakov a obrátení k lepšiemu životu.

Jána Sahagúnskeho vyhlásil za blahoslaveného pápež Klement VIII. v júni 1601 a za svätého pápež Alexander VIII. alebo Inocent XII. v r. 1691. Jeho rodný dom v Sahagúne premenili na kaplnku.