Svätí mučeníci Ján a Pavol patria medzi svätcov, ktorých úcta sa rozšírila už v kresťanskom dávnoveku a stala sa súčasťou liturgie (v omšovom kánone, v breviári, v litániách všetkých svätých).

Podľa starej tradície zachytenej v početných životopisoch Ján a Pavol boli rodní bratia. Bývali v Ríme na vŕšku Caeliu. Zastávali významné funkcie v službách Konštantíny, dcéry cisára Konštantína Veľkého. Keď sa v r. 361 stal cisárom Julián Odpadlík, vystúpili z cisárskej služby. Cisár im ponúkal výhodné miesto na svojom dvore, ak sa len poklonia rímskemu bohu Jupiterovi.

Vladárov odkaz im tlmočil veliteľ cisárskej stráže Terencián. Dal im desať dní na rozmyslenie. Keď prišiel po desiatich dňoch s vojakmi do domu Jána a Pavla, našiel ich modliť sa. Keď ich nemohol získať ani sľubmi ani hrozbami, dal ich sťať a pochovať pod ich vlastným domom.

Mučeníctvo Jána a Pavla neostalo utajené a ich dom sa stal prvým miestom ich úcty. Juliánov nástupca cisár Jovián (363-364) dal postaviť nad hrobom mučeníkov baziliku, ktorú pápež Symachus (498-514) doplnil dvojitým schodiskom. Pápež Gregor I. (590-604) zaradil túto baziliku medzi štáciové kostoly veľkého pôstu.

V Ríme postavili na počesť svätých bratov ďalší kostol na vŕšku Janikule (Gianicolo).

Úcta sv. mučeníkov Jána a Pavla sa rozšírila po celej západnej Európe. V Anglicku sa koncom stredoveku ich sviatok stal dokonca štátnym sviatkom.