Kresťanstvo sa uchytilo v Afrike už v apoštolskom období. Prvé cirkevné obce vznikli na stredomorskom pobreží severnej Afriky a v Egypte. Do konca 6. stor. sa rozšírilo kresťanstvo v severnej Afrike v rozsiahlej oblasti, ktorá sa rozprestierala od Červeného mora až po Atlantický oceán a mala niekoľko sto biskupstiev.

Výboje mohamedánskych Arabov v 7. storočí nielen zničili kresťanstvo v tejto časti Afriky, ale znemožnili aj jeho šírenie dovnútra tohto veľkého a ťažko prístupného kontinentu. Iba novoveké objaviteľské výpravy a kolonizácia Afriky európskymi mocnosťami umožnili misionárom prístup do afrického vnútrozemia.

Do východoafrickej krajiny Uganda prišli prví katolícki misionári roku 1879. Boli to francúzski Bieli otcovia. Po 800-kilometrovom pochode z východoafrického prístavu Dar-es-Salaam a po preplávaní veľkého Viktóriinho jazera prišli do černošského kráľovstva Buganda, kde ich priaznivo prijal tamojší vladár Mutesa I. Dovolil mu usadiť sa v blízkosti jeho sídla, ktoré stálo na mieste terajšieho ugandského hlavného mesta Kampala.

Evanjelium sa v Bugande začalo šíriť pomaly, ale isto. Rok po príchode misionárov, na Bielu sobotu r. 1880, prijali krst prví štyria katechumeni a d'alší štyria na turíčnu vigíliu. Potom však začal rásť počet kresťanov rýchlejšie. To znepokojilo černošských čaro-dejníkov a náčelníkov, ktorí tak vplývali na kráľa, že zaujal voči misionárom nedôverčivý, až nepriateľský postoj. K priamemu prenasledovaniu došlo až za Mutesovho nástupcu, ktorým sa stal jeho syn Mwanga.

Mwanga sa stal kráľom v októbri 1884. Spočiatku sa správal priateľsky voči misionárom i voči kresťanom, z ktorých viacerí boli v jeho službe na kráľovskom dvore. Pod vplyvom čarodejníkov a svojho intrigánskeho dôverníka "katikira" mladý ctižiadostivý vladár čoskoro zmenil svoj postoj. Prispela k tomu i kráľova nemravnosť; prejavovali sa totiž u neho homosexuálne chúťky, takže mu nemohla byť po vôli ani kresťanská náuka, ani mladí kresťanskí dvorania.

Koncom roku 1885 kráľ zakázal svojim poddaným prijímať kresťanstvo a dal sa do krvavého prenasledovania - často i osobne - veriacich vo svojom okolí. Ako prvý padol za obeť jeho verný poradca Jozef Mukasa, ktorého dal kráľ sťať 15. novembra 1885. Krátko nato dal Mwanga uväzniť svoje kresťanské pážatá na čele s 23-ročným Karolom Lwangom. Statočný Karol povzbudzoval svojich druhov vo viere a piatich katechumenov, ktorí sa ešte len pripravovali na prijatie kresťanstva, pokrstil vo väzení.

V máji 1886 pokračovali popravy kresťanov z kráľovského dvora. Dňa 25. mája sťali 16-ročné páža Dionýza Sebugwawo. 26. mája posekali na kusy člena kráľovskej stráže, 40-ročného Ponciána Ngondwe. 27. mája zabili sťatím 30-ročného Andreja Kaggwa a 24-ročné páža Gonzagu Gonza. Ten istý deň rozsekali za živa 20-ročné páža Atanáza Bazzekuketta. Zvlášť mučili 50-ročného sudcu a náčelníka Mateja (Matúša) Kalembu, ktorého 30. mája strašne dokaličeného nechali v bolestiach dokonať na kampalskom vŕšku. Posledný deň v máji skončil mučeníctvom život 35-ročného Noeho Mwaggaliho, ktorého dali roztrhať zúrivým psom.

3. júna 1886 sa konala hromadná poprava na vŕšku Namugongo v blízkosti kráľovho sídla. Za živa tu upálili trinásť mladých pážat a kráľovských strážcov. Ich mená sú: už spomenutý veliteľ pážat Karol Lwanga, ďalej Lukáš Banabakintu, Jakub Buzabliawo, Ambróz Kibuka, Anatol Kiriggwajjo, Achil Kiwanuka, Mbaga Tuzin-de, Mukasa Kiriwawanvu, Adolf Mukasa Ludigo, Bruno Serankuma, Gyavira, Mugagga a najmladší, 13-ročný Kizito, ktorý ukázal obdivuhodný príklad pevnosti vo viere.

K 21 uvedeným mučeníkom treba ešte pripojiť Jána Máriu Muzeyiho, ktorého sťali a hodili do močiara 27. januára 1887.

Celkove zahynulo v prenasledovaní kráľa Mwangu asi sto kresťanov, medzi nimi aj veriaci anglikánskej misie. No o dvadsiatich dvoch, ktorých mená sme uviedli, sa zachovali spoľahlivé údaje, a to tak o osobách, ako aj o dôvodoch a okolnostiach mučeníctva. Pápež Benedikt XV. vyhlásil roku 1920 týchto hrdinov kresťanskej viery za blahoslavených a pápež Pavol VI. roku 1964 za svätých. Medzitým pápež Pius XI. vyhlásil sv. Karola Lwangu za patróna africkej mládeže.

Na počesť ugandských mučeníkov bola na vŕšku Namugongo pri hlavnom meste Kampala vybudovaná veľkolepá svätyňa. Na posviacke jej oltára sa zúčastnil pápež Pavol VI. pri svojej ceste do Afriky roku 1969.

Podľa ľudských výpočtov sa mohlo zdať, že krvavá búrka v rokoch 1885-87 zničí rodiacu sa Cirkev v Ugande prv, ako by sa mohla uchytiť. No nestalo sa tak. Štyri roky po prenasledovaní bolo v ugandskej misii už vyše 2000 veriacich a o 15 rokov neskoršie mala ugandská cirkev už vyše 100 000 členov. Ich počet sa nezastavil ani pri tomto čísle a pri oslave storočného trvania Cirkvi v Ugande roku 1979 mala táto krajina už štyri a pol milióna katolíkov, čo predstavovalo viac ako tretinu z celkového počtu obyvateľstva.