Je to svätec byzantsko-slovanského obradu, ktorého si ctia tak veriaci gréckokatolíckej, ako aj pravoslávnej cirkvi. Jeho životopis v staroslovienskej reči napísal mních Pečerského kláštora v Kyjeve menom Polykarp okolo r. 1231. Rukopis spomenutého životopisu sa nachádza v takzvanom Pečerskom Pateriku, t. j. v zbierke životopisov svätých otcov Pečerskej Lavry v Kyjeve. Starosloviensky text a poľský preklad sa nachádza v Monumenta Poloniae Historíca, vol. IV, str. 799-817.

Mojsej sa narodil okolo roku 983 v podkarpatskom kraji, ktorý vtedy ovládali Maďari, čiže Uhri, a preto vyššie spomenutý životopisec o ňom zaznamenal, že bol "rodom Uhrin", čiže rodák z Uhorska. Nepoznáme presne miesto jeho rodiska, ale iste pochádzal zo slovanského rodu, pridržiavajúceho sa východného, byzantsko-slovanského obradu. Mohlo to byť buď na Podkarpatskej Rusi (dnešnom Zakarpatsku) alebo na východnom Slovensku. Kedze neznášal cudziu nadvládu Maďarov, Mojsej v mladom veku aj so svojimi bratmi Jurajom a Efremom opustil rodný kraj a dal sa do služieb kyjevského kniežaťa Borisa.

V tom čase boli v kyjevskej kniežacej rodine spory o následníctvo. Borisa napadol jeho súrodenec Svjatopolk (Svätopluk) a v boji zahynul s Borisom aj Juraj, brat nášho Mojseja. O krátky čas Svjatopolka vyhnal knieža Jaroslav a Mojsej sa dal do jeho služby. Svjatopolk sa však neuspokojil so svojím osudom. Našiel si spojenca v osobe poľského kniežaťa Boleslava Chrabrého a vedno s ním napadol Kyjev. V tom boji Mojsej padol do zajatia a odviedli ho do Poľska.

Tu prežil v zajatí päť rokov. Vynikal nad všetkých zdatnosťou a telesnou krásou, takže sa do neho zaľúbila istá bohatá kňažná, mladá vdova. Najprv sa snažila získať Mojseja podobrotky, poukazujúc na jeho biedny stav a poníženie, z ktorého ho vyslobodí, ak si ju vezme za ženu. No Mojsej bol rozhodnutý zasvätiť sa Bohu v čistote, ktorú si zachoval neporušenú od detstva. Prichádzali k nemu aj iní a hovorili mu: "Veď nie si mních, nie si viazaný sľubom, a aj v manželstve môžeš slúžiť Pánu Bohu." No nepohli ním reči ani sľuby.

Vtedy sa spomenutá vdova rozhodla kúpiť Mojseja za tritisíc zlatých v nádeji, že ho ako otroka prinúti, aby sa jej poddal. Hneď ho priviedla do svojho domu, dala ho obliecť do skvostného rúcha a rozkázala mu predkladať tie najvyberanejšie jedlá. Dala ho podsadiť do koča, voziť po uliciach, kým sluhovia o ňom oznamovali ľudu, že to je nový muž kňažnej a ich pán. No ani takýmto postupom si nemohla chlipná žena podmaniť Mojseja a nakloniť ho pre svoje plány.

Keď teda videla, že podobrom nič nedosiahne, rozhodla sa zlomiť ho násilím. Najprv mu odobrala pokrm, mysliac si, že ho prinúti hladom. Potom ho dala vytiahnuť na dereš a palicovať tak, až z neho tiekla krv. No on ostal neoblomný vo svojom predsavzatí zasvätiť sa celý, dušou a telom, Pánu Bohu.

Kým trpel v žalári, istý sluha, ktorý mu potajomky nosieval aj jedlo, mu oznámil, že tým krajom prechádza akýsi mních zo Svätej hory Athos. Mojsej prosil sluhu, či by nemohol nejako zariadiť, aby sa s tým mníchom mohol stretnúť. Sluha priviedol mnícha potajomky do väzenia. Mojsejovi sa splnila dávna túžba, že pred týmto mníchom mohol zložiť mníšske sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti a takto sa neodvolateľne zasvätiť Bohu. Keď ho kňažná znovu nahovárala na manželstvo, teraz jej už jasne povedal, že ako mních nemôže za nijakých okolností pristať na jej nahovárania. Dozvedela sa aj to, že u Mojseja bol akýsi cudzí mních. Rozkázala ho hľadať po celom okolí, ale nemohla ho nájsť.

Medzitým sa podujala ešte na posledný krok. Požiadala samého kráľa Boleslava Chrabrého, aby prišiel prehovoriť Mojseja. No ani on nič nedosiahol. Ba odišiel nastrašený, lebo Mojsej mu predpovedal prevrat v jeho krajine, pri ktorom má zahynúť on aj kňažná. Tak sa vskutku aj stalo a Mojsej sa dostal na slobodu.

Čo najskôr sa vrátil do Kyjeva, kde ho ctihodný Anton prijal do Pečerského monastiera. Tu prežil ešte 10 rokov v bohumilom živote, v modlitbách a pôstoch. Za pretrpené muky pre čistotu sa mu dostalo milosti, že nielen sám ostal po celý život nedotknutý nečistotou, ale aj iným vedel vyprosiť tú milosť. Zomrel v Pečerskej Lavre 25. júna roku 1043.

Hoci neúplne, predsa môžeme z tohto životopisu poznať hlavné črty zo života tohto svätca, pochádzajúceho z východného Slovenska alebo z okolitého kraja. Aj u slovenských gréckokatolíkov je málo známy, kým pravoslávni ho uctievajú. A nemalo to by byť tak. Veď Mojsej bol iste gréckokatolík, lebo žil a zomrel ešte pred gréckym rozkolom z roku 1054.

Na výstave byzantských ikon, ktorá sa konala r. 1973 na Pápežskom východnom ústave v Ríme, bola medzi inými vystavená aj vzácna ikona z Vatikánskeho múzea, predstavujúca rôznych svätých a medzi nimi aj sv. Mojseja Uhrina. Je zobrazený v rúchu východných mníchov. Bolo by vhodné obnoviť aj u nás úctu tohto gréckokatolíckeho svätca.