Od čias sv. Paulína z Noly nás delí 1600 rokov, preto si ťažko vieme predstaviť prostredie a život tohto svätca. Ale zachované listy, ktoré Paulín posielal svojim významným súčasníkom (Sulpiciovi Severovi, Ausoniovi, sv. Ambrózovi, sv. Augustínovi, sv. Hieronymovi, sv. Melánii, pápežovi sv. Anastázovi a i.), a to, čo písali títo jeho priatelia jemu a o ňom, stačí, aby sme si uvedomili, že máme pred sebou výnimočne ušľachtilého človeka a významného Božieho služobníka.

Svätý Paulín z Noly sa narodil okolo roku 354 v blízkosti mesta Burdigala (Bordeaux) v juhozápadnej Galii (terajšie Francúzsko). Jeho otec bol vysokým úradníkom rímskeho cisára a mal veľké majetky v Itálii aj v Galii. Mesto Burdigala bolo v tom čase významným strediskom kultúry a Paulín v ňom získal rozsiahle vzdelanie pod vedením pohanského literáta Ausonia, ktorého si veľmi ctil.

V rokoch 381-383 bol Paulín guvernérom v Campanii, v južnej Itálii. Nebol to iste ani prvý, ani jediný jeho úrad v štátnej službe - veď vtedy už mal takmer 30 rokov - ale o iných sa nám nezachovali doklady. Paulín bol vtedy ešte pohan. S kresťanskou vierou sa po prvý raz bližšie oboznámil pravdepodobne prostredníctvom sv. Ambróza v meste Miláno, ktorým prechádzal, keď išiel z Galie do Campanie a keď sa vracal naspäť, ale nebol pokrstený. Napriek tomu ho pri jeho úradnej činnosti v južnej Itálii veľmi zaujalo uctievanie svätého mučeníka Félixa v campanskom meste Nole. Odvtedy sa datovala aj jeho úcta k tomuto svätcovi, ktorého si zvolil za životného patróna.

Po návrate do Galie Paulín cestoval do Španielska, kde sa roku 385 oženil s veľmi dobrou kresťankou Teráziou. Priviedol si ju do Galie, kde žili v styku s významnými priateľmi na vidieckom majetku. Čoskoro potom sa dal Paulín pokrstiť. Prijatie kresťanstva bral tak vážne, že prerušil styky s milovaným učiteľom Ausoniom, ktorý mu tento krok zazlieval.

Prežívanie manželského šťastia s vernou životnou družkou narušili vážne skúšky. Paulínovi zahynul za tragických okolností brat, a keď sa manželom po dlhšom čase narodilo dieťa (chlapec), dlho sa mu netešili, o týždeň zomrelo. Manželia sa rozhodli, že budú žiť v manželskej zdržanlivosti a že sa celkom oddajú Božej službe a dobročinnosti. Predali svoj majetok v Galii a prešli do Španielska, kde v Barcelone začali svoj nezvyčajný manželský "mníšsky" život. Ich hlboká nábožnosť a dobročinnosť tak zapôsobili na barcelonských veriacich, že na Vianoce roku 394 prinútili učeného a cnostného Paulína, aby prijal kňazské svätenie. Paulín súhlasil s podmienkou, že nebude musieť ostať v Španielsku. Žila v ňom totiž túžba viesť Bohu zasvätený život v blízkosti hrobu svojho obľúbeného patróna sv. Félixa Nolského.

A skutočne, o rok po Paulínovej kňazskej vysviacke bolo možné vidieť nábožných manželov už v Nole. Tam sa k nim pridali viacerí priatelia, dokonca jedna celá rodina. Vzniklo tak akési asketicko-dobročinné bratstvo, žijúce v chudobe, poníženosti a spoločnej modlitbe. Paulín sa delil so svojimi spoločníkmi a chudobnými o všetko, čo mal. Jeho príklad mal veľký ohlas a do jeho evanjeliovej komunity prichádzali početní hostia, aby sa poučili a povzbudili.

Niekedy okolo roku 410 bol Paulín vysvätený za nolského biskupa. Bolo to v čase, keď Góti pod vedením Alaricha pustošili Itáliu. Paulín sa pravdepodobne tiež dostal na istý čas do ich zajatia. Istotne však nebol vo vandalskom zajatí v Afrike, ako to chybne uvádza istá neskoršia zmienka, lebo Vandali vtrhli do Itálie až po biskupovej smrti. Nevieme, kedy zomrela Paulínova šľachetná manželka. Predpokladá sa, že to bolo niekedy okolo Paulínovej biskupskej vysviacky.

Paulín zomrel 22. júna 431 v prítomnosti svojho duchovenstva a biskupov zo susedných diecéz. Pochovali ho v Nole pri hrobe sv. Félixa. Okolo roku 1000 preniesli jeho telesné pozostatky do Ríma do kostola, ktorý dal na Tiberskom ostrove postaviť na počesť sv. Vojtecha nemecký cisár Otto III. Roku 1908 sv. pápež Pius X. nariadil, aby sa cenné relikvie vrátili do Noly, na miesto svätcovho požehnaného účinkovania.