Svätý Placid (lat. Placidus, tal. Placido) pochádzal z hornatého kraja stredného Talianska, ktorý sa podľa hlavného pohoria tejto oblasti nazýva Abruzzo. Narodil sa niekedy koncom 12. stor. v roľníckej rodine v obci Rosi. Ako to bývalo v chudobných rodinách, len čo bol schopný pracovať, pomáhal svojim rodičom na poli.

Malý Placid bol nábožný a chcel sa naučiť žalmy a vzdelávať sa vo viere. Ale kvôli práci nemohol chodiť do školy, takže sa nenaučil ani čítať ani písať. Avšak mal výbornú pamäť, do ktorej zachytil všetky modlitby a náboženské poučenia. Veľmi chcel slúžiť Bohu.

Keď odrástol, chcel túto službu uskutočniť. Ale ako, keď nemal nijaké vzdelanie? Chcel aspoň putovať na sväté miesta a venovať sa modlitbe a skutkom pokánia. Najprv putoval do španielskej svätyne sv. Jakuba - Santiago de Compostela. Ostal tam jeden rok. Keď sa vrátil, ťažko ochorel. Po piatich rokoch bolestného zápasu s chorobou vyzdravel a znovu sa vydal na púte: k hrobom apoštolov do Ríma, do svätyne sv. Michala na vrchu Gargano a na iné menej známe miesta.

Medzitým však v ňom silnela myšlienka usadiť sa na jednom mieste. Skúsil žiť s istým pustovníkom na vrchu Corno, ale tento pokus sa nevydaril. Placid zišiel dolu na úpätie vrchu, kde žil rok v kláštore San Nicola. Potom slúžil v jednom kostole. Ale dotieravosť akejsi ženy ho prinútila odísť. Najprv žil v jednej blízkej jaskyni, ale keď ani tam nemal pokoj, uchýlil sa na ťažko prístupné miesto do skál nad mestečkom Ocre.

Tam ostal dvanásť rokov. Časom sa o ňom ľudia dozvedeli a chceli ho navštevovať. Priťahovala ich povesť jeho svätosti a zázrakov, ktoré sa mu pripisovali. Chceli ho vidieť a chceli počuť jeho ponaučenia a povzbudenia. Ale iba málokomu sa podarilo dostať až k nemu. Dokonca istý kňaz sa pri ťažkom výstupe zrútil a zabil sa. To veľmi zronilo pustovníka. Rozhodol sa zísť zo svojej neprístupnej samoty a usadil sa v lese.

Na novom mieste ho navštevovali nielen obdivovatelia a prosebníci, lež aj mladíci, ktorí ho chceli nasledovať. S tými sa rozhodol vybudovať kláštor. Na tento ciel mu gróf Berardo v r. 1222 daroval pustý vrch nad mestom Ocre. Placid so svojimi pomocníkmi skultivoval toto miesto a vybudoval na ňom kláštor (S. Spirito di Val d´Ocre).

Keď Placid cítil, že mu už neostáva veľa životnej sily, zabezpečil budúcnosť svojho kláštora tým, že ho v r. 1248 podriadil cisterciátskemu kláštoru v Casanove, v diecéze Penne. Zomrel 12. júna toho istého roku. Pochovali ho pod hlavným oltárom kláštorného kostola. Mnohé zázraky, ktoré sa pripisovali jeho orodovaniu, pomohli rýchle rozšíriť jeho úctu.

Menu Placid (latinské slovo "placidus" znamená tichý, pokojný) zodpovedá slovenský tvar Tichomil.