Tento sv. Róbert pochádzal z východného Anglicka. Narodil sa niekedy koncom 11. stor. v Gargrave, v yorskom grófstve. Po základných štúdiách v rodnom kraji študoval na parížskej univerzite. Po návrate do Anglicka prijal kňazskú vysviacku a stal sa farárom v rodnom Gargrave. Ale o krátky čas vstúpil do benediktínskej rehole v neďalekom opátstve Whitby.

Keď sa však dozvedel o rehoľnej dokonalosti a svätosti mníchov, ktorí založili cisterciátske opátstvo Fountains v severnej časti yorskej diecézy, pripojil sa k nim. Po štyroch rokoch sa ich spoločenstvo tak zväčšilo, že sa rozhodli založiť ďalšie opátstvo. Róberta poverili touto úlohou. So skupinou mníchov založil opátstvo Newminster v Northumbrii. Pod jeho vedením aj toto opátstvo rýchle rástlo, takže postupne založil ďalšie: Pipewell (r. 1143) v lincolnskom biskupstve, ako aj Roche (1147) a Sawley (1148) v yorskej diecéze.

Vo všetkých kláštoroch veľmi úzkostlivo dbal na chudobu. Sám žil jednoducho a tvrdo; cez veľký pôst ostal len o chlebe a o vode. Mal dar poznania skrytých a vzdialených vecí. Raz pri sv. omši sa týmto mimoriadnym poznaním dozvedel, že pri Whitby stroskotala loď. Hneď po omši zhromaždil rehoľníkov, povedal im, čo sa stalo a poslal ich, aby pochovali mŕtvych stroskotancov. Inokedy sa zas takto dozvedel, že ktosi ho obžaloval u sv. Bernarda (z Clairvaux), ktorý žil vo Francúzsku, že udržuje nediskrétne styky s akousi ženou. Róbert sa bez meškania vydal k sv. Bernardovi. Ten zas nadprirodzeným spôsobom vedel o Róbertovej nevine.

Pri tejto príležitosti vzniklo veľké priateľstvo medzi oboma opátmi. Sv. Bernard daroval Róbertovi svoj pás, ktorý sa potom uchovával v opátstve Newminster;

viacerí chorí sa uzdravili, keď sa ho dotkli. Pri pobyte vo Francúzsku opát Róbert sa stretol v r. 1147 a 1148 s pápežom Eugenom III.

V r. 1159 opát Róbert cítil, že už mu neostáva veľa života. Ešte navštívil pustovníka Godrika, ktorého poznal v čase, keď bol vo Whitby a ku ktorému ho viazalo úprimné duchovné priateľstvo. Opát Róbert zomrel medzi svojimi mníchmi 6. júna 1159. Najprv ho pochovali v kapitulnej sieni a neskôr v mramorovom hrobe v kostolnom chóre. Hoci zomrel 6. júna, tak cisterciti ako aj iní si pripomínajú jeho pamiatku v nasledujúci deň 7. júna.